Pestrice (čeľaď Syrphidae) patria v súvislosti s opeľovaním k najviac študovaným muchám. Na svete poznáme v súčasnosti asi šesťtisíc druhov, na Slovensku takmer 400 a teda počtom druhov sú porovnateľné so včelami.
Sú vynikajúci letci, veľmi typická je ich schopnosť vznášať sa vo vzduchu ako miniatúrny vrtuľník. Za život prekonajú stovky kilometrov.
Mnohé druhy pestríc sú pestro vyfarbené, typická je kombinácia žltá-čierna a na prvý pohľad niekedy pripomínajú osy. Dajú sa jednoducho rozpoznať, ak sa pozrieme na hlavu: majú polguľovité vypuklé oči a krátke, iba trojčlánkové tykadlá. Samce majú navyše oči na temene spojené, tzv. holoptické.
Takmer všetky pestrice navštevujú kvety, z ktorých získavajú nektár a samičky tiež peľ ako zdroj bielkovín, ktoré potrebujú na tvorbu vajíčok.
Pestrice sú veľmi rôznorodé, pokiaľ sa pozeráme na ich spôsob života. Zamerajme sa teraz na jednu skupinu pestríc, ktorej hovoríme predátorské. Larvy týchto múch sa totiž živia „mäsom“, najmä drobného hmyzu: vošiek, ale aj červcov, mér a niektorých húseníc.
Muchy nie sú otravné, väčšina z nich je užitočná Čítajte Larva pestrice na prvý pohľad sotva vyzerá ako zdatný predátor. Pripomína drobnú zelenkavú húseničku, ibaže nemá žiadne končatiny ani panôžky, hlava je silne redukovaná a zatiahnutá do hrude, takže je ešte aj slepá (hoci dokáže vnímať svetlo a tmu). Človeku napadá, ako sa vôbec dokáže uživiť.
Skvelá stratégia
Vošky žijú na povrchu rastlín, ktoré majú veľmi komplexnú štruktúru, navyše majú aj obranné mechanizmy, napr. poplašný feromón, ktorý znamená „daj nohy na plecia“. Vošky síce nie sú veľmi rýchle, ale oproti beznohej larve ich útek nemusí byť márny.
Larvy pestríc dovedna ročne skonzumujú až 6300 ton vošiek. Záhradkári by ich mali nosiť na rukách. (zdroj: AdobeStock)Larvy pestríc majú v skutočnosti veľmi efektívnu stratégiu. Asi najťažšie je predstaviť si, ako maličká, slepá a beznohá larva dokáže nájsť na strome vošky. Ale keď sa jej to už podarí, uchopí svoju obeť ústami, zaujme polohu „kobry“, čím dvihne vošku nad úroveň ostatných.
Vďaka tomu sa poplašný feromón k ostatným voškám nedostane a nemusí ich naháňať ako splašené kravy. Namiesto toho s ľadovým pokojom vysaje vošku, prázdny obal zahodí a pokračuje v hostine.
Na lov vychádzajú za súmraku, takže ich zriedka uvidíme. Preto máme, žiaľ, aj tendenciu podceňovať ich význam pri kontrole vošiek.
Pestrica pruhovaná (Episyrphus balteatus) je zrejme najbežnejšia pestrica v našich záhradách. Je ľahko spoznateľná podľa oranžovkastého bruška a jedinečnej kresby (okrem obyčajných pruhov má aj „fúziky“).
