Len málokto si uvedomuje, že Slovensko nelichotivo vedie významnú európsku štatistiku. Týka sa priemernej rozlohy lánov ornej pôdy a vyplýva z nej, že prostredie okolo nás pokrývajú najrozsiahlejšie poľnohospodárske monokultúry v celej Únii.
To má, pochopiteľne, celý rad negatívnych vplyvov na fungovanie krajiny a jej biodiverzitu.
Pokus o zmenu prichádza s novými pravidlami Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027, podľa ktorých budú musieť farmári zapojení do ekoschém zmenšiť tie najväčšie lány. Bude to na záchranu biodiverzity stačiť?
Spomínanú štatistiku spracoval ešte v roku 2020 Inštitút environmentálnej politiky v štúdii s príhodným názvom – Na poliach pusto.
Poľnohospodári odprírodnili krajinu Čítajte Z analýzy satelitných snímok vyplynulo, že Slovensko je s priemernou rozlohou poľa 12 ha vôbec najmonokultúrnejšou krajinou v Európskej únii, pričom priemer všetkých štátov je trikrát nižší, teda štyri hektáre. Náš priemer pritom zaiste ešte skresľuje množstvo malých políčok, ktoré obhospodarujú súkromní gazdovia.
Najintenzívnejšie obhospodarované územia Trnavského a Nitrianskeho kraja dosahujú priemer 18 ha. Ešte horšie sú na tom dokonca niektoré chránené vtáčie územia, napríklad Špačinsko-nižnianske polia pri Trnave s priemerným poľom veľkým až 40,5 ha.
Celý problém navyše prehlbuje nízka rozmanitosť pestovaných plodín, veď len obilniny, kukurica a repka dokopy pokrývajú 60 percent našej ornej pôdy.
Prečo je na poliach pusto
Hlavné problémy spojené s monokultúrami sú pravidelným čitateľom Doma v záhrade iste dobre známe. Dôsledky ich slabej vodozádržnej či protieróznej funkcie pociťujeme s pribúdajúcimi extrémami počasia čoraz častejšie a v konečnom dôsledku škodia aj samotným poľnohospodárom, hoci si to zatiaľ mnohí z nich nepripúšťajú.
V prírode je všetko vzájomne prepojené. Aj zložité potravné reťazce. (zdroj: archív autora)Okrem krajiny významne trpí aj biodiverzita. Na jej zachovanie je kľúčové, aby obhospodarovaná krajina vytvárala jemnozrnnú mozaiku.
Dobré dôkazy o tomto tvrdení prinášajú výskumy, ktoré porovnávajú biodiverzitu medzi susednými krajinami s odlišným vývojom poľnohospodárstva v minulom storočí. Napríklad výskum nemecko-maďarského tímu vedcov z roku 2019 ukázal, že uprostred 20 ha veľkých skolektivizovaných pšeničných polí v bývalom východnom Nemecku možno nájsť menej druhov aj jedincov vtákov ako uprostred malých trojhektárových políčok na západe.
Nižšie čísla dokonca zaznamenali aj uprostred veľkých biopolí v porovnaní s malými, ale intenzívne obhospodarovanými políčkami na západe.
K prakticky rovnakému výsledku dospeli aj v prípade diverzity rastlín a bezstavovcov v štúdii publikovanej v roku 2017 v prestížnom časopise Ecology & Evolution. Do tretice obdobné zistenia priniesol aj výskum pod vedením docenta Šálka z Akademie věd Českej republiky, v ktorom autori porovnávali diverzitu pavúkov, motýľov a vtákov v česko-rakúskom pohraničí.
Nekonečné lány osiate jednou plodinou sú dôsledkom kolektivizácie, s ktorým sme sa dodnes nedokázali vyrovnať. (zdroj: archív autora)Púšť na zelený spôsob
Zjednodušene možno skonštatovať, že veľké a intenzívne obhospodarované polia predstavujú akúsi nehostinnú zelenú púšť. Prvou z dôležitých príčin, prečo je to tak, je používanie pesticídov na rozsiahlych plochách. Ich vplyv môže byť priamy, najmä v prípade insekticídov zabíjajúcich prakticky všetok hmyz.
