Keď sa povie príroda v okolí Bratislavy, mnoho ľudí si v prvom momente predstaví šíru rovinu s nekonečnými poliami. V skutočnosti sa však naša metropola má čím pýšiť – vnútrozemská delta Dunaja, niva Moravy, unikátny Jurský Šúr alebo horúce južné svahy Devínskej Kobyly s množstvom druhov vzácnej flóry.
Hodnotné sú aj listnaté lesy Malých Karpát, ktoré prednedávnom získali, respektíve čoskoro získajú status prírodných rezervácií. Pritom neobmedzujú návštevníkov, ktorí sem prichádzajú za oddychom z rušných ulíc mesta.
O zelenej tvári Bratislavy asi najlepšie vypovedá rebríček Green Cities 2018, podľa ktorého je tretím najzelenším veľkomestom krajín OECD. Na jedného obyvateľa tu pripadá 333 m2 zelene a prírodných plôch, ktoré celkovo tvoria až 41 % rozlohy katastra.
Ak sa vám to zdá pri pohľade na zabetónované ulice akosi veľa, vedzte, že veľkú časť týchto plôch predstavuje najmä Bratislavský lesopark a masív Devínskej Kobyly.
Tieto dve územia sú obľúbeným miestom Bratislavčanov a Bratislavčaniek, kam tisíce z nich denne prichádzajú za najrozmanitejšími formami rekreácie. Či už ide o vychádzky s deťmi, beh, turistiku, cyklistiku alebo opekačku s priateľmi, v malokarpatských lesoch si dokáže priestor na to svoje nájsť každý.
Náučný chodník inak
Podobne ako netopiere Vydrice, aj xerotermy Devínskej Kobyly je možné od tohto roka spoznávať aj v netradičnej forme. V tomto prípade ide o virtuálny náučný chodník Ostrov slnka v mori času, ktorý sa dá prejsť prostredníctvom mobilnej aplikácie Lesmír z dielne ekológa Erika Baláža.
Koniec výrubov
Tunajšie lesy, tvorené prevažne pôvodnými listnáčmi, však boli donedávna súčasťou bežného lesného hospodárenia, čo vytváralo časté konflikty medzi hospodárskymi a rekreačnými záujmami.
Návštevníci sa sťažovali na rozbité lesné cesty a necitlivé výruby, čo v priebehu rokov viedlo k mnohým iniciatívam na zlepšenie ochrany bratislavskej prírody.
Reálna zmena prišla až s novým vedením mesta aj štátu, vďaka čomu v Bratislave vznikol lesopark s jasnou zonáciou a dnes už aj s novou prírodnou rezerváciou Vydrica. Čoskoro tiež navyše v hlavnom meste pribudne výrazne rozšírená rezervácia Devínska Kobyla.
Aj na Devínskej Kobyle vidíme dôkazy nenahraditeľného prínosu pastvy. Najlepším dôkazom je nárast chránených druhov ako poniklec veľkokvetý alebo hlaváčik jarný (na fotografii). (zdroj: autor)483 hektárov chránených lesov
Prvé pokusy vyhlásiť okolie potoka Vydrica za prírodnú rezerváciu vyšli z dielne ochranárskych združení VLK a Bratislavské regionálne ochranárske združenie už v roku 2004.
