Spoločensky žijúci hmyz (eusociálny) patrí k najúspešnejším formám mnohobunkového života: spomeňme si na mravce, termity, niektoré včely a, prirodzene, aj osy.
Signálom obrovského úspechu ôs je množstvo „plagiátorov“ osieho dizajnu – nie je žiadna iná skupina hmyzu, ktorá by bola tak často napodobňovaná. Nie všetky osy však žijú vo veľkých rodinách, vlastne väčšina ôs žije vcelku skromne ako slobodné matky samoživiteľky a niektoré iné v malých a dynamických hniezdach, ako napríklad osíky.
Osíky
Osíky (podčeľaď Polistinae) sú osy žijúce v malých skupinách, ktoré sa svojím vznikom aj fungovaním výrazne odlišujú od známejších „pravých“ spoločenských ôs (podčeľaď Vespinae).
Osíky sa dajú ľahko rozpoznať podľa žltkastých tykadiel, „pravé“ osy ich majú vždy čierne.
Trebárs na okne spálne
Hniezdo osíkov je jednoduchý papierový plást bez guľovitého viacvrstvového plášťa. Preto sú odkázané na teplé a suché miesta, často žijú synantropne a zakladajú si ich pod rímsami, na okrajoch záhradných domčekov, ale často je to jednoducho stonka vysokej byliny.
Kofolové osy a sršne ničia povesť iným druhom Čítajte Osíky sú vyslovene mierumilovné osy, ktoré zaútočia iba v prípade akútneho nebezpečenstva, takže s nimi môžete bez problémov zdieľať záhradu, balkón alebo dokonca aj spálňové okno.
Hniezdo osíkov typicky vzniká tak, že sa dohodne skupina samíc, obyčajne sestier a hniezdo budujú spoločne. Všetky sú oplodnené a všetky teda môžu klásť svoje vajíčka, to sa však obyčajne nestane. V priebehu spolupráce si jedna samička vydobyje dominantné postavenie a zaujme úlohu kráľovnej, ktorá sa ako jediná rozmnožuje.
Skupinky osíkov nie sú príliš veľké a zároveň majú veľmi premenlivú kresbu na tvári, takže osíky sa pravdepodobne rozpoznávajú ako indivíduá.
