V júni zverejnil Inštitút 2050 výsledky prieskumu, podľa ktorého sa 51 percent Slovákov považuje za ekológov. Pre porovnanie, viac ako ekológmi sme už len demokratmi, vlastencami a ochrancami prírody, za ktorých sa považujú dve tretiny z nás. No všetko je trochu inak.
Pre väčšinu ľudí sú dnes hlavným zdrojom informácií médiá a internet. Keď si do najznámejšieho vyhľadávača v sekcii správ zadáme pojem ekológia, dozvieme sa všeličo. Napríklad, že susední Rakúšania z „ekologických“ dôvodov znížili maximálnu rýchlosť a vzápätí ju z rovnakého dôvodu opäť zvýšili.
Železničiarom zas „vďaka ekológii“ stúpajú tržby, obchodné centrá menia plastové tašky za kompostovateľné a architekti navrhujú zelené strechy. A ak by sme si podľa internetových vyhľadávačov spravili zoznam „ekológov“, našli by sme v ňom dobrovoľníkov zberajúcich odpadky a sadiacich stromčeky, aktivistov bojujúcich za jadrovú energiu aj proti nej, ale aj bývalého ministra hospodárstva, aktuálneho pápeža či Ježiša Krista.
Takýto krátky exkurz do mediálneho sveta naznačuje, čo si ako spoločnosť pod pojmom ekológia predstavujeme. Stotožňujeme ju so životným prostredím okolo nás a za ekológa považujeme v podstate každého, kto sa nejakým spôsobom pričiňuje o jeho ochranu. Lenže s ekológiou je to v skutočnosti celkom inak.

Otec definície
Na to, aby sme zistili, čo v skutočnosti pojem ekológia znamená, nám napodiv stačí ten istý internetový vyhľadávač.
„Ekológia je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom. Osoba, ktorá sa zaoberá ekológiou, sa volá ekológ,“ píše sa hneď v prvom výsledku vyhľadávania v internetovej encyklopédii Wikipedia.

Táto definícia ekológie je správna a dokonca veľmi podobná tej, ktorú v roku 1866 v knihe Všeobecná morfológia organizmov publikoval nemecký biológ Ernst Haeckel. Hoci podľa dobových zdrojov používali tento termín prírodovedci už aj predtým, Haeckel je dnes považovaný za otca definície a pomenovania ekológie ako vedeckej disciplíny.