Na úvod niekoľko čísel a faktov. Uplynulo 530 rokov od objavenia Ameriky. Aztékovia mali rajčiny na svojom jedálnom lístku už pred 2500 rokmi. Pôvodné odrody sa od tých, s ktorými sa stretávame dnes, značne líšili.
Prvé rajčiny boli žlté a drobné. Ich semienka sa považovali za afrodiziakum. Dnes poznáme približne 25 000 rozličných variet. Spomedzi nich vám odporúčame do pozornosti najmä štyri s mimoriadnymi vlastnosťami, ktoré sme tento rok pestovali v rámci redakčných pokusov.
Príbuzné zemiakov a baklažánu
Dovezenie prvých rajčín do Európy sa pripisuje Hernandovi Cortézovi a datuje sa do roku 1521. Rajčiny, príbuzné zemiakov či baklažánu, však vo svojej divokej podobe hojne rástli na svahoch Ánd už oveľa dávnejšie. K ich domestikácii a selekcii došlo pravdepodobne na území dnešného Mexika alebo Peru, alebo vo viacerých regiónoch paralelne.
Pôvodné divé rajčiny (tomato, tumatle) mali drobné plody žltej farby. No žltá farba plodov nie je nezvyčajná ani dnes. Napokon talianske pomenovanie pomodoro v preklade znamená zlaté jablko, čiže aj tu šlo o žlté variety.
V Španielsku sa s pestovaním paradajok začalo po roku 1540 a v 17. storočí už boli relatívne bežnou súčasťou jedálneho lístka Európanov.
