Našu krajinu tento rok zasiahlo sucho a aj doposiaľ nepredstaviteľný nedostatok vody sa stal realitou, vďaka čomu sa začalo hovoriť o potrebe zadržiavať vodu v krajine či obnovovať mokrade.
Na Slovensku však máme aj mimoriadne cenné prírodné územia, ktorým sucho a teplo, paradoxne, prospieva. Hoci by sa mohlo zdať, že takéto miesta v dnešných časoch nemôžu byť ohrozené, opak je pravdou. Takzvané xerotermy síce netrpia nedostatkom vody, ale chýba im niečo iné – ruky hospodárov a najmä kopytá domácich zvierat.
Na území od Strážovských vrchov po Malé Karpaty sa to snaží zmeniť projekt Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Strážovské vrchy, Považský Inovec a Malé Karpaty sú pohoria, ktorým dominujú prírode blízke bukové lesy, no ich najväčšia vzácnosť sa ukrýva niekde inde.
Podobne ako do neďalekých Bielych Karpát, aj sem už od polovice minulého storočia prichádzajú botanici, aby obdivovali a skúmali tunajšie kvetnaté lúky. Za toto prírodné bohatstvo môžeme vďačiť viacerým faktorom. Tým prvotným je geologické podložie, ktoré je tu do veľkej miery tvorené vápencami.
Voda v podzemí, na povrchu súš
Vápence ľahko prepúšťajú vodu, ktorá sa po dažďoch vo veľkom stráca v podzemí, kde vytvára hustú sieť jaskýň a na povrch vyviera v údoliach v podobe početných krasových prameňov.
Pasenie prospieva zvieratám i lúkam Čítajte Vápencové kopce však prirodzene zostávajú na povrchu vysušené. A tam, kde sa k suchu pridáva teplo, teda na výslnných južných svahoch, vznikajú spomínané xerotermy, čiže teplo- a suchomilné trávnaté spoločenstvá.
Druhým dôležitým faktorom, prečo sú tunajšie lúky také bohaté, je ich história. Vďaka extrémnym podmienkam, ktoré na xerotermoch panujú, sa tu najdlhšie udržali podmienky, aké panovali v poslednej ľadovej dobe. Vtedy bolo na našom území síce nepomerne chladnejšie, no súčasne veľmi sucho, preto sa tu na veľkej ploche rozprestierali druhovo pestré mamutie stepi.
Kým mnohé časti našej krajiny po oteplení zarástli lesom, xerotermy zostali dlho takmer nezmenené. Tomu napokon dopomohol aj tretí dôležitý faktor – človek poľnohospodár.
(zdroj: archív autora)Bez kopýtok to nepôjde
Suché, horúce a skalnaté stráne s plytkými pôdami nikdy nepriali orbe a pestovaniu. Napriek tomu ich ľudia veľmi rýchlo dokázali využiť na svoju obživu a po stáročia na nich pásli stáda kôz či oviec.
