Život na Zemi existuje už viac ako 3,5 miliardy rokov. Za tento čas sa vyvinul do nespočetného množstva rôznych foriem a druhov, ktoré dnes súhrnne označujeme ako biodiverzita. Tá je však dnes čoraz viac ohrozovaná jedným z doposiaľ najvýraznejších výsledkov evolúcie - človekom.
Hoci potreba ochrany rozmanitosti života by mala byť samozrejmosťou vychádzajúcou z prostých morálnych dôvodov, veľkej časti spoločnosti uvedomenie si neblahých vplyvov nášho pôsobenia v prírode stále nič nevraví.
Prírodovedci musia popri pátraní po príčinách a riešeniach súčasného úbytku biodiverzity hľadať zdôvodnenia, prečo vlastne biodiverzitu potrebujeme na vlastný prospech či prežitie.
Ak sa na celú vec pozrieme filozoficky, môžeme dôjsť ku konštatovaniu, že rozhodnutie chrániť biodiverzitu pre prospech ľudstva je vlastne podobne egoistické počínanie ako jej ničenie z dôvodu zabezpečenia spoločenského blahobytu a rozvoja.
Z pragmatického pohľadu však bezpochyby ide o dobrý spôsob, akým možno presvedčiť o potrebe chrániť rozmanitosť života aj tých ľudí, ktorým na našej morálnej zodpovednosti zaň príliš nezáleží. Veľkým šťastím preto v tomto kontexte je, že takýchto „sebeckých“ dôvodov dnes už poznáme viac než dosť.
(zdroj: autor)Ekosystémové služby
Najkomplexnejšie zhrnutie prínosov biodiverzity, respektíve prírody ako takej pre ľudskú spoločnosť poskytuje koncept tzv. ekosystémových služieb. Jeho zjednodušená definícia hovorí, že ide o súbor benefitov, ktorými ekosystémy priamo či nepriamo prispievajú k ľudskému blahobytu.
Pôvod tohto konceptu sa datuje do 70. rokov minulého storočia, avšak úvahy o tom, ako príroda prospieva ľudskej spoločnosti, siahajú omnoho hlbšie do histórie a nachádzame ich už v dielach antických učencov.
