Jesenné mesiace október a november sú obdobím zberu koreňovej zeleniny. Popri mrkve, zeleri, paštrnáku a ďalších menej známych druhoch, ako je potočník sladký alebo čistec hľuznatý, zberáme aj petržlen.
V tomto pokračovaní semenárskeho seriálu sa pozrime na zásady, ako správne postupovať pri zbere a výbere petržlenu na domáce osivo.
So zberom na prezimovanie sa pri petržlene netreba ponáhľať. Petržlen znesie aj menšie mrazíky a neskorší zber skráti čas potrebný na prezimovanie, ktoré môže byť problematické z hľadiska skládkových chorôb. Aj v pivnici je neskôr nižšia teplota a petržlenovým koreňom bude v studenej pivnici lepšie než v teplej, aká býva ešte začiatkom jesene, keď by znovu mohli začať vyháňať zelené lístky.
Pestovanie
Petržlen na prezimovanie sa vysieva o niečo neskôr ako petržlen určený na konzumné účely. Podľa odrody a polohy v apríli až máji, prípadne až v júni. Ak by sme petržlen na semeno siali už skoro na jar, mohli by byť jeho korene na jeseň príliš veľké, prerastené.

Také korene sú síce až impozantné čo do veľkosti, ale ľahko praskajú a napádajú ich choroby. Preto je lepšie mať budúce semenné rastliny o niečo menšie, ale zato zdravé. Pri neskorých výsevoch, keď je často sucho, je dôležité, aby petržlen vzišiel – potom už malé rastlinky prekonajú aj sucho.
Petržlen pestujeme v Gengeli v druhej trati, priamo ho nehnojíme. Predpokladom úspechu je včasné vyjednotenie, aby boli korene pekne vyvinuté. Jednotíme ich asi na vzdialenosť päť centimetrov v riadku, riadky sú obvykle 30 cm od seba. Nutná je okopávka a odburinenie, pretože spočiatku sú petržleny malé a slabé a silnej burine nemôžu konkurovať.