Vonkajšie príčiny úbytku biodiverzity ako intenzívne poľnohospodárstvo či klimatická zmena sú len jednou časťou odpovede na otázku, prečo sa nám dnes rozmanitosť života vytráca z krajiny priamo pred očami.
Na lepšie pochopenie tohto problému a, samozrejme, aj na jeho riešenie, treba poznať najrôznejšie vnútorné biologické mechanizmy. Čo vedie k zmenšovaniu populácií alebo až k vymieraniu druhov?
Na úvod si pripomeňme jeden z najzávažnejších problémov spojených s úbytkom biodiverzity, ktorým je strata jemnozrnnej krajinnej mozaiky. Kým do polovice minulého storočia v našej krajine hospodárilo veľké množstvo gazdov na malých pozemkoch, dnes je „vďaka“ kolektivizácii situácia opačná.
Zopár veľkých fariem obhospodaruje stovky až tisícky hektárov a miesto drobných políčok rozdelených medzami a remízkami našej krajine dominujú nekonečné monokultúry jedinej plodiny.
Podobne trávne porasty už nie sú vďaka veľkému množstvu gazdov a fyzickej náročnosti kosené postupne v rôznom termíne, ale naraz v priebehu pár hodín. Čo tieto zmeny spôsobujú vnútri populácií druhov, ktoré sú negatívne ovplyvnené stratou krajinnej mozaiky?
Habitaty
Vo väčšine prípadov nie sú jedince určitého druhu rozmiestnené po krajine len tak náhodne. Pochopiteľne, žijú predovšetkým tam, kde na to majú vhodné podmienky.

Teda napríklad dostatok živných rastlín pre húsenice motýľov alebo dutín v prípade vtákov hniezdiacich v bútľavých stromoch a podobne. Takéto miesta s vhodnými podmienkami odborne nazývame aj habitaty.
Habitaty sa zvyčajne v krajine vyskytujú v akýchsi nepravidelných ostrovčekoch a preto sú aj jedince mnohých druhov ostrovčekovito rozmiestnené (v angličtine pre toto rozmiestnenie existuje presnejší výraz patchy distribution).

V dobre fungujúcej mozaikovitej krajine sú takéto populačné ostrovčeky vzájomne poprepájané a jedince sa vďaka tomu môžu medzi nimi bez väčších problémov presúvať a páriť.