Marek Voška je farmár z hornooravskej dedinky Vasiľov. Má štyridsaťdvapočetné stádo kôz. Okrem nich chová aj dobytok. Má jednu vétriesku, dva menšie traktory Zetor 52 a Belarus, ktorý mu slúži na balíkovanie sena.
Vyštudoval strednú obchodnú akadémiu a vysokú školu v sociálnej oblasti. Bol na skusy aj v zahraničí. Opatroval deti a robil záhradníka v Anglicku. Vrátil sa však naspäť domov, aby sa tu venoval farmárčeniu.
Pri príchode ma ponúkol pohárom výborného kozieho mlieka. Dookola pobehujú psy, je ich tu zo šesť. Vyberie z nich dvoch najskúsenejších, pôjdu s nami na pašu. Jeden sa volá Žaba, lebo skáče po motýľoch. Capkovia tu práve nie sú, spásajú rašelinisko a ďalší sú u Marekových kamarátov.
Za domom sa nachádza oplôtok. Psíkovia Aura a Žaba šťastne pobehujú okolo. Vypustíme stádo z oplôtka a už kráčame do kopca. Kozy sa tisnú k svojmu gazdovi, preukazujú mu náklonnosť. S chuťou sa pasú, sú stále v pohybe.
Na lazoch ožívajú staré pracovné postupy a remeslá Čítajte Vodkyňa stáda je Anna
Marek po nich pokrikuje, hlavne usmerňuje vodkyňu stáda Annu. Na oblohe sa ukazujú tmavé mraky, v diaľke počujeme hrmenie. Ideme sa skryť pod stromy. V lese kozy obžierajú lístie. Marek rozpovie, ako sa dostal k svojmu stádu.
Známi mali tri kozičky, no už ich nechceli. Zľutoval sa nad nimi a začal sa o ne starať. Dnes má už 42 kôz. Dojí ich raz denne, odnesie mlieko a môžu zase pokračovať na pašu.
Niekedy s nimi trávi čas, zvykne sa im prihovárať a aj čítať Doma v záhrade alebo knihy. Rady ho počúvajú. Niekedy sa mu zdá, že aj rozumejú tomu, čo im číta.
(zdroj: autor)Keď je veselý, viac nadojí
„Počul som, že keď majiteľ stáda ochorie, zvieratá za ním smútia, má to na ne vplyv. Keď ich pochválim alebo pohladím, v taký deň aj viac nadojím,“ prezrádza Marek.
Musí sa venovať aj iným záležitostiam. Ak má ešte prácu, dá ich do oplôtka. Keď je veľmi horúco, zoberie ich z paše naspäť už naobed. Okolo štvrtej-piatej poobede ich znovu pustí.
