Divoký chmeľ je ten istý druh, ktorý sa používa aj pri výrobe piva. Túto ingredienciu ako prvá uviedla vo svojom recepte liečiteľka a botanička abatiša Hildegarda z Bingenu.
Dlho predtým aj potom sa na prípravu piva používalo množstvo iných bylín, napríklad zádušník brečtanovitý alebo vres.
Do piva i na zlepšenie spánku
Chmeľ obyčajný je trváca popínavá rastlina ťahajúca sa až do výšky štyri metre. Rastie najmä na vlhkých miestach, v krovinách, pri potokoch a riekach či v lužných lesoch. Často tvorí husté porasty, nájdeme ho aj na ohradách či pri plotoch záhrad. Má protistojné listy so srdcovitou bázou, hlboko troj – až päťlaločné.
Je to vo voľnej prírode náš jediný zástupca čeľade konopovité (Cannabaceae). Tvorí charakteristické šištice, ktoré dodávajú pivu horkú chuť a špecifickú arómu. Práve pre spomínané šišticie sa v našich končinách chmeľ pestuje už od 11. storočia.
Chmeľ ako ingredienciu vhodnú na výrobu piva ako prvá uviedla vo svojom recepte abatiša Hildegarda z Bingenu (1098 – 1179). Predtým, ale aj potom sa do piva pridávalo množstvo iných bylín, za všetky spomeňme aspoň zádušník brečtanovitý, ktorého listy sa ešte koncom 19. storočia užívali v kuchyni hojnejšie ako vňať petržlenu.

Šišky zašite do vankúša
Samičie šišky chmeľu dávajú pivu charakteristickú horkú chuť a arómu a zároveň ho pomáhajú konzervovať – chmeľ má bakteriostatické účinky.
Čerstvé šišky chmeľu vôňou trochu pripomínajú cesnak. Môžeme z nich pripraviť liečivý čaj s upokojujúcimi účinkami, pripravme sa však na to, že bude podobne ako pivo dosť horký. Šišky môžeme aj usušiť a zašiť do vankúša na zlepšenie spánku.

Chmeľ utlmil krčmové bitky
Divoký chmeľ je ten istý druh, ktorý sa používa aj pri výrobe piva. Už v dobách Keltov, ale napríklad ešte aj v stredoveku sa na prípravu piva používali aj rôzne byliny s povzbudzujúcimi alebo halucinogénnymi účinkami, čo viedlo v krčmách k častým bitkám. (Jednou z takých rastlín bol dokonca aj obávaný ľuľkovec zlomocný.)