Napriek tomu, že Martin Smetana je rodák z Trenčína, na Slovensku
o ňom veľa nepočuť. Kúsok za našou západnou hranicou je však situácia iná. Tu je Martin považovaný za praktického ekológa meniaceho tvár poľnohospodárskej krajiny na južnej Morave. V roku 2019 získal v súťaži Adapterra Awards prvú cenu za premenu krajiny na Zálúčí pri Blatničke.
Ako sa z botanika a zoológa stane poľnohospodár?
Mojou výhodou je, že som poľnohospodárstvo nikdy neštudoval. Vďaka tomu sa nepohybujem v zarytých stereotypoch a je pre mňa jednoduchšie robiť veci inak.
Na strednej škole som ako dobrovoľník pôsobil v občianskom združení Pre prírodu. Žartovne hovorím, že som bol mladý a blbý. LPS – lacná pracovná sila. Zadarmo som chodil pracovať na lúky či do lesa, aby sme vytvorili optimálne životné podmienky pre vzácne druhy rastlín a živočíchov.
(My sme vlastne suplovali činnosť starých gazdov, ktorí neprežili kolektivizáciu. Bola to práca od nevidím do nevidím, ale postupne som si začal uvedomovať, že je to dlhodobo neudržateľné. Občianske združenie stále funguje a práce má pred sebou ešte najmenej na niekoľko storočí.)
Už ako študent som dospel k záveru, že ochrana prírody sa musí robiť tak, aby si sama na seba zarobila. V minulosti gazdovia nekosili lúky preto, aby sa tam darilo orchideám, ale aby mal ich dobytok čo žrať. Postupne som tento koncept rozvíjal a ukázalo sa, že to funguje.
Ako sa zmenila tvár slovenskej a moravskej krajiny oproti minulosti?
Pri cestách z rodného Trenčína do Brna, kde som študoval botaniku, zoológiu a ekológiu na Masarykovej univerzite, som videl extrémne intenzívne využívanú krajinu, ktorá očividne trpela. Aj na Považí je intenzívne poľnohospodárstvo, ale údolie Váhu lemujú vysoké hory s lesmi, príroda je vždy na dohľad.
Na južnej Morave je to iné. Krajina je rovná alebo len mierne zvlnená. Rozorané sú aj vrcholky kopčekov. Miesta pre prírodu tu veľa nezostalo. Neraz som na cestách zažil nefalšovanú piesočnú alebo hlinenú búrku, keď silné vetry unášali obrovské mračná prachu. „Rýchlo zavrite okná,“ kričal šofér autobusu, „nech sa to nedostane dovnútra.“
(zdroj: Autor, Jakub Cíbik, Zuzana Ištvánová)Ako ste na Morave začínali?
Po škole som sa usadil na podhorí na moravskej strane Bielych Karpát. Meniť krajinu som neplánoval. Kúpil som si malé políčko, kde som chcel presťahovať zo Slovenska svoju zbierku rastlín. Na bývalé pšeničné pole som vysadil pár stromov, kosatce, rajčiny a plané druhy rastlín.
