Ako vzniká vzorná biofarma

Vo virtuálnom svete ani za sto rokov nedozreje hruška. Ani za tisíc rokov vedci nevyrobia v laboratóriách broskyňu, ktorá by nás raz osviežila zázračnými zdravými vitamínmi. Jedlo vzniká pôsobením slnka, vody a vzduchu na úrodnej pôde.

Ak vám nejakí vizionári či influenceri hovoria niečo iné, je to prekrúcanie podstaty. Vezmite rozum do hrsti a skúste si nakresliť svet, ktorý vám ponúkajú. (Ten svet sa volá No future a spievali o ňom už Sex Pistols v prorockej skladbe God Save the Queen, ktorá sa zo včera nadnes stala opäť aktuálnou.)

V magazíne Doma v záhrade vám ponúkame normálny model normálneho sveta, nič viac, nič menej.

Biofarma Dubový háj v Hrušove. (zdroj: Jakub Cíbik)

V septembrovom čísle vám predstavujeme niekoľkých pozoruhodných ľudí, ktorí rozumejú pôde a tejto krajine. Navštívili sme biofarmu Dubový háj v Hrušove.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Biofarma Dubový háj je klenot našej krajiny Čítajte

Pravidelne vám predstavujeme aj naše najzaujímavejšie permakultúrne záhrady, tentoraz je to Jedloles na Horehroní a Brdárske dvojičky v čarovnom prostredí Horného Gemera.
A pretože doma nik nie je prorokom, navštívili sme aj farmu Blatnička u našich najbližších západných susedov na Morave. Ani Doma v záhrade nik nie je prorokom. Ani influencerom.
Ak máte zmysel pre humor, iste neprehliadnete celodennú reportáž z oravskej dediny, kde žije veselý farmár - Muž, ktorý číta kozám knižky. Odkaz na známu knihu Muž, ktorý sadil stromy, ani tentoraz nie je náhodný.
Ekofarmári oživujú krajinu a pestujú v nej živé jedlo. Na rozdiel od influencerov – ponúkajú na predaj iba produkty, ktoré prešli ich rukami. Na to potrebujú fungujúci lokálny trh, ktorý je však u nás v troskách. Na porovnanie: vo francúzskom departmente Dordogne sa raz či dvakrát týždenne koná v každej obci veľký trh, ktorý priebežne prináša dostatočný zisk celému spoločenstvu. U nás miestny trh takmer zanikol a s veľkou námahou sa ho snažíme resuscitovať.
Slovensko je na tom suverénne nedobre. U nás sa musí rentabilita farmárov vyratúvať nejakým záhadne špecifickým spôsobom tak, aby sa poctivá práca rátala a vyplácala v jednoeurovkách, kým za podvody na krajine sa platí v desiatkach, stovkách a tisícoch. Inak by takáto silná disproporcia jednoducho nebola možná.

Ekofarmár nepestuje len potraviny, ale pestuje aj prostredie, v ktorom pôsobí. Na rozdiel od konvenčných pestovateľov, ktorí pôdu degradujú a prostredie odprírodňujú.
Keď si vie niekto dopestovať vlastné potraviny, je to to isté, akoby si sám tlačil vlastné peniaze. Ak svojimi produktmi dokáže zásobovať aj svojich susedov a dávať prácu ľuďom z okolia, nemôže byť v strate. Nemohol by byť nerentabilný v nijakej normálnej krajine. Jeho hodnota je veľmi vysoká, či už je to vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, na Morave alebo v Maďarsku.
Na Slovensku je to z neznámych dôvodov naopak. Preto nám kultúrna krajina obklopená živou prírodou, ako ju zažila ešte predchádzajúca generácia, nenávratne mizne priamo pred očami.
Je úplne jedno, čo má na nohách obuté nejaká influencerka, keď jej vnučka nebude môcť bosá behať bezstarostne po lúke.
Ekofarmy a permakultúrne záhrady zakladajú iba skutoční hrdinovia. Spoznajte aspoň niekoľkých - z ich vlastných vyjadrení - a pozrite si - na našich snímkach - ako ich malé veľké diela so spätnou platnosťou menia našu krajinu na obyčajný normálny svet.