Aby sme mohli odpovedať na otázku, ako vznikli včely, musíme si najskôr povedať, kto je ich najbližší príbuzný a ako ich od seba rozpoznáme. Zo všetkých blanokrídlovcov sú včelám najbližšie kutavky.
Včely aj kutavky sú obrovské a premenlivé skupiny hmyzu, včiel je okolo 20-tisíc druhov, kým kutaviek okolo 10-tisíc. Znaky, ktoré ich jednoznačne a univerzálne odlišujú, sú prekvapivo skromné. Je vlastne iba jeden: včely majú perovité chĺpky. Kutavky majú chĺpky jednoduché ako všetok ostatný hmyz.
Masožraví rodičia a ich vegánske deti
Aby sme pochopili vzťah medzi včelami a kutavkami, musíme si najprv priblížiť spôsob života kutaviek. Typická kutavka si vyhrabe hniezdnu komôrku v zemi alebo nájde vhodnú dutinu.
Do komôrky navláči telíčka hmyzu paralyzované bodnutím žihadla, podľa druhu kutavky to môžu byť húsenice, vošky, larvy liskaviek, bzdochy, pavúky, dokonca aj včely. Korisť prenáša pomocou zadných končatín. Na zásobu potravy nakladie vajíčko a komôrku uzavrie zátkou z hliny, dreva alebo iného materiálu.
Olejnice a kapčiarky - nie úplne obyčajné včely Čítajte Keďže lov potravy je energeticky náročný, kutavky sa často zastavujú na kvetoch a hostia sa nektárom. Vidíte ten rozdiel? Je jediný: včely namiesto hmyzu „lovia“ peľ, spôsobom života dokonale kopírujú kutavky vrátane prenosu „koristi“ – peľu na zadných nohách.
Preto sa im hodia perovité chlpy – omnoho lepšie zadržiavajú peľové zrnká. Samozrejme, žihadlo už nepotrebujú na ochromenie koristi, ale slúži na obranu hniezda pred rôznymi votrelcami – trebárs včelármi.
(zdroj: AdobeStock)Včely a kutavky sú zjavne veľmi blízke príbuzné. A nielen to. Dnes už vieme, že včely sú kutavky, ktoré prešli na vegánsku stravu. S myšlienkou včiel ako špecializovaných kutaviek prišiel už v r. 1968 Sergej Ivanovič Malyšev. Moderná systematika založená na analýze celých genómov tento záver potvrdila a viac zaostrila.
