Zložitosť výskumu dlhodobých zmien biodiverzity a nejasná odpoveď na otázku, akým tempom klesá biodiverzita, možno mnohých prekvapuje, avšak omnoho dôležitejšie ako počítanie správnych čísel je hľadanie príčin úbytku rozmanitosti života.
Najmä v intenzívne obhospodarovaných oblastiach absentujú dôležité neprodukčné prvky ako remízky, medze, biopásy, úhory či nepokosené plôšky. V dôsledku toho postupne miznú nielen vzácne, ale aj donedávna bežné druhy.
Prečo klesá biodiverzita? Pri hľadaní odpovede na túto otázku sa prírodovedci pozerajú na problematiku poklesu biodiverzity z dvoch pohľadov. Tým prvým sú vonkajšie praktické príčiny, vedúce k zhoršovaniu stavu životného prostredia alebo vedúce priamo k usmrcovaniu organizmov.
Druhým pohľadom sú najrôznejšie biologické mechanizmy, ktoré sa odohrávajú nenápadne na pozadí viditeľných zmien prostredia vo vnútri ohrozených populácií a spoločenstiev.
Oba tieto pohľady sú pritom vzájomne previazané a rovnako dôležité na pochopenie a riešenie úbytku biodiverzity. V tomto článku sa zamierame na prvý z nich a pozrieme sa teda na celý problém „zvonka“.

Dnes je za tým človek
Neustále zmeny stavu biodiverzity, vymieranie druhov a vznik nových sú prirodzené prírodné procesy, ktoré život na našej planéte sprevádzajú od svojho vzniku.
Z histórie Zeme poznáme viacero udalostí označovaných ako masové vymierania, pri ktorých v relatívne krátkom čase vyhynulo obrovské množstvo druhov. To najznámejšie sa odohralo na konci druhohôr a vyhynula pri ňom okrem mnohých iných aj celá živočíšna skupina známa ako dinosaury.