V Česku dnes fungujú stovky farmárskych trhov. Dovedna ročne dosahujú obrat v stovkách miliónov eur. Sú alternatívou k obchodným reťazcom. Trhy organizujú spolky, neziskové organizácie, samosprávy, hotely, turistické centrá, výstaviská, obchodné spoločnosti, eventové agentúry, mikroregióny, ale aj historické objekty - hrady, kaštiele či dokonca športové kluby a pivovary.
Potrebuje Tišnov supermarkety? Toto heslo myslelo občianske združenia Za sebavedomé Tišnovsko natoľko vážne, že od svojho vzniku 2003 pravidelne posielalo miestnym úradom podnety. Chcelo, aby regulovali prevádzku a výstavbu supermarketov tak, aby neohrozili miestnych malých výrobcov.
Ako alternatívu ponúkli Tišnovu, malému mestu pri Brne, tradičné trhy pre farmárov a výrobcov domácich potravín. Prvýkrát sa konali v roku 2008 a boli to vôbec prvé farmárske trhy v Česku. Združenie existuje dodnes a trh sa v Tišnove stále koná, i keď jeho organizáciu neskôr prevzalo mesto.
V Prahe si ľudia vyžiadali čerstvé jedlo z vidieka (rozhovor) Čítajte Model vyšiel z Prahy
Mestské tržnice v Česku od 90. rokov postupne zanikali alebo sa menili na butiky s lacným dovezeným tovarom. Keď mal v Prahe na mieste populárnej tržnice na Pankráci vyrásť developerský projekt, po Prahe kolovali petície: Pražania sa domáhali čerstvých potravín z vidieka.
V roku 2006 manželia Jiří a Šárka Sedláčkovi založili združenie Archetyp, ktoré o rok neskôr predložilo pražskému magistrátu koncept farmárskych trhov v hlavnom meste.
(zdroj: AdobeStock)Vytypovali lokality a navrhli pravidlá, ktoré mali zaistiť, že na nich nebudú predávať priekupníci ani obchodníci s lacným spotrebným tovarom: farmárske trhy majú byť predovšetkým miestom predaja pre lokálnych prvovýrobcov, farmárov a výrobcov remeselných potravín.
