Pri semenárčení starých odrôd vyberáme na semeno tie, ktoré sú odrodovo typické, teda majú dobre vyvinuté znaky a vlastnosti, charakterizujú odrodu a odlišujú ju od ostatných.
Väčšinou posudzujeme pri výbere znaky na rastline zrakom. V praxi je však často dôležité nespoliehať sa len na vonkajší vzhľad, ale zapojiť do hodnotenia aj ostatné zmysly.
Tvrdosť hlávky záleží od odrody
Typickým príkladom sú druhy, ktoré tvoria hlávku. Je to napríklad pri šaláte alebo kapuste, pri ktorých môžeme dobre zistiť hmatom, ako je hlávka vyvinutá a tvrdá.
Prstami hlávku rastlín na záhone jemne prehmatáme, či a ako je tvrdá aj vo vnútri. Na prvý pohľad podobné alebo rovnaké hlávky sa môžu líšiť práve svojou pevnosťou, tvrdosťou.

Niektoré odrody majú už vo svojom názve znak tvrdosti hlávky. Napríklad krajový šalát Plzenský kamenáč má skutočne hlávky veľmi tvrdé, kamenné a také vyberáme na osivo, či ešte lepšie tie najkamennejšie z tých kamenných.
Pri niektorých krajových odrodách, ktoré sa niekedy označujú ako málo prešľachtené, by však bola požiadavka na veľkú tvrdosť hlávky nezodpovedajúca.

Napríklad hlávky krajovej kapusty Šumavskej (po nemecky Boehmerwald-kohl), ktorú udržujeme v Gengeli, sú prirodzene mäkké, tzv. riedke. Je to vlastnosť tejto pôvodnej krajovej odrody. Rešpektujeme, že je mäkká a na osivo berieme tie hlávky, ktoré sú na pohmat mäkké.
Dobre to vynikne v porovnaní s modernými prešľachtenými odrodami kapusty, ktoré majú hlávku veľmi tvrdú. Ak ich semenárime, vždy dbáme na čo najväčšiu tvrdosť.

Cesnak aj cibuľa nech sú tvrdé
Hmatom zisťujeme aj stav cibule a cesnaku. Cesnakové hlávky musia byť pri pohmate vždy pevné a tvrdé. Tie už budeme stláčať prstami silnejšie ako šalát.