Nevedno, kde sa vzali v našom folklóre predsudky o vlčom maku, inak vynikajúcej liečivej byline. Málo sa tiež propaguje, že kvety ďateliny sú veľmi výživné. Obsahujú množstvo vitamínov a dôležitých minerálov. Môžeme ich vyprážať v palacinkovom cestíčku. V časoch hladu v Írsku aj v Poľsku ľudia kvety sušili, mleli a pridávali do múky na chlieb.
Vlčí mak patrí na Slovensku k najbežnejším bylinám. Rastie ako burina na poliach a pri cestách. Kvitne na červeno od mája do júla či do augusta. Je to jednoročná rastlina, 20 – 90 cm vysoká.
U nás sa vlčí mak nezvykol veľmi používať, ale na juhu Európy od Francúzska až po Turecko je jednou z najdôležitejších divokých jedlých rastlín. Z listových ružíc, mladých listov a niekedy aj z celých rastlín pred zakvitnutím sa pripravovali surové a varené šaláty.
V Dalmácii sa zvykli variť listy maku s ďalšími rastlinami, po asi 20 – 30 minútach sa zliala voda a rastliny sa dochutili olivovým olejom. Makové listy môžeme pridávať aj do polievok, smoothies či do cesta.
Rumanček chutí ako ananás, z lupeňov maku sa dá uvariť džem Čítajte Z lupienkov obklad aj lekvár
Lupienky maku sa využívajú v liečiteľstve. Niektorí ich jedia aj surové, vyrábajú z nich lekvár a používajú ich na dekoráciu jedál.
Využívajú sa len lupienky bez ďalších častí kvetu, nie sú však veľmi chutné, zbierajú sa skôr pre ich nádhernú intenzívnu farbu. Ich šťava farbí na purpurovo. V Taliansku sa robieva čaj z lupienkov pre deti, aby lepšie spali.
V Taliansku sa z lupienkov vlčieho maku pripravuje obľúbená marmeláda. (zdroj: AdobeStock)Nevieme, odkiaľ sa vzala na Slovensku povera: „Ak budeš zbierať vlčí mak a pretrieš si rukami oči, oslepneš.“ Vo fytoterapii sa totiž čaj z kvetov maku vlčieho používal hlavne na obklady na oči. Pomáha pri zapálených spojivkách, podráždených a unavených očiach, zmierňuje kruhy pod očami a škvrny okolo očí.
