Väčšina našich druhov včiel neobýva dutiny, ale hniezda si vyhrabáva v zemi. Často obľubujú piesčitú pôdu, v ktorej sa im dobre hrabe. Okrem nich však v zemi hniezdia aj ploskočielky a hodvábnice.
„Zemné včielky“ sa odlišujú aj rozložením peľozberného aparátu: okrem holení sa nachádza aj na stehnách, hrudi, bedrách a čiastočne aj na brušku.
Na rozdiel od dlhojazyčných včiel čeľadí Apidae a Megachilidae sú prevažne krátkojazyčné. Niektoré veľké druhy sú síce dlhojazyčné, ale stavba ich cuciaka je vždy odlišná.
Ploskočielky
Samotárky či nesamotárky?
Ploskočielky (Halictidae) sú typické letné včely. Samičky sa dajú rozpoznať podľa pozdĺžnej ryhy na konci bruška. Sú to štíhle krátkochĺpkaté včely. Spôsobom života pripomínajú pieskarky, často však hniezdia aj na miestach husto porastených vegetáciou.
Peliarky a stepiarky sú samotárky Čítajte Patria k vôbec najbežnejším včelám. Mnohé z nich sú drobné a ľudia ich považujú skôr za mravce alebo si ich vôbec nevšimnú. Náš najmenší druh ploskočielky (drobnuška najmenšia, Nomioides minutissimus) má len 3 mm.
Prekvapivo, niektoré druhy ploskočielok vôbec nie sú samotárske, majú kráľovnú a robotnice, tak ako čmeliaky.
Halictus sp. (zdroj: autor)Prezimujúca oplodnená samička zakladá hniezdo a vychová prvú generáciu robotníc. Príliš sa od kráľovnej nelíšia, môžu byť o trošička menšie. Robotnice pristavujú nové komôrky a zhromažďujú peľové zásoby, do ktorých kráľovná nakladie vajíčka.
V závislosti od druhu a podmienok hniezdo vychová 2-3 generácie, z ktorých tá posledná je plodná. Na konci sezóny hniezdo obyčajne zaniká, jeden náš druh však má dokonca viacročné rodiny. Každú sezónu rodina podrastie, a keď ich je už niekoľko tisíc, vyprodukujú pohlavnú generáciu.
