Slovenskú krajinu pretínajú tisíce kilometrov elektrických vedení. Z krajinárskeho hľadiska pre ňu prínosom rozhodne nie sú. Spôsobujú tiež úhyn nespočetného množstva vtákov.
Plochy pod drôtmi a stožiarmi však, paradoxne, môžu predstavovať cenné prírodné prostredie. Za predpokladu, že sú udržiavané vhodnými spôsobmi. Aká je situácia u nás a aké riešenia sa hľadajú v okolitých krajinách?
Pri prechádzaní obcami na slovensko-rakúskom pohraničí všímavý človek určite neprehliadne jeden zásadný rozdiel. Kým cesty a rady domov v našich dedinách lemuje množstvo elektrovodov, na opačnej strane hranice ich takmer nenájdete.
Podobný, aj keď menej vypuklý rozdiel možno pozorovať aj v extraviláne. Vedenia vysokého napätia sú bezpochyby nevyhnutnou súčasťou infraštruktúry, preto ich zvyčajne v krajine vnímame ako nutné zlo.

Dopláca na to drop aj bocian
Z ochranárskeho hľadiska sa elektrovody najčastejšie spájajú s úhynom vtákov. Na ich prítomnosť v krajine dopláca napríklad náš najväčší lietajúci vták drop fúzatý a zanedbateľný nie je ani vplyv na dravce, krkavcovité vtáky či bociany.

Ako sme však spomínali pred pár mesiacmi v článku o protipovodňových hrádzach, v prírode je (takmer) všetko zlé na niečo dobré. A platí to aj pri elektrovodoch, presnejšie povedané pri plochách pod nimi.
Tie predstavujú prehliadané, no často mimoriadne cenné „prírodné“ prostredie a netradičné útočisko pre množstvo druhov rastlín a živočíchov, vrátane tých vzácnych a chránených.

Migračné koridory
Zákony prevádzkovateľom elektrických sietí ukladajú povinnosť udržiavať plochy pod elektrovodmi. To je úplne logické, pretože vedenie zarastené vysokými stromami by bolo najmä počas búrok a silného vetra ohrozované padajúcimi konármi alebo celými stromami.