Ako bojovať proti hrdzi hruškovej? Musíme zmeniť naše okolie

V minulom roku sme na väčšine miest Slovenska zaznamenali mimoriadne silný tlak známej huby poškodzujúcej hrušky s názvom hrdza hrušková (Gymnosporangium sabinae [Dickson] Winter, 1884).

Záhradkári a pestovatelia hrušiek výskyt tohto hubového patogénu vnímajú citlivo, nemajú však v rukách žiaden účinný nástroj, aby si s výskytom ochorenia poradili. Riešenie tohto problému je pritom oveľa jednoduchšie ako pri iných, každoročne sa opakujúcich infekciách či trvalých ochoreniach ovocných stromov.

To, že sa neuplatňuje, pramení v lepšom prípade z neznalosti ekológie a životného cyklu tejto huby, v horšom z ignorancie tých, ktorí profesionálne navrhujú okrasné prvky záhrad.

Opis a životný cyklus ochorenia

Prejav ochorenia je jednoznačný a ľahko identifikovateľný. Najviditeľnejším prejavom sú škvrny na listoch, ktoré sa tvoria na ich vrchnej strane približne v polovici mája.

V prvej fáze sú oranžové, neskôr tmavnú a stávajú sa červenými. V ich strede sú zhluky čiernych bodiek, tvoriace tmavú škvrnu. Produkujú pohlavné bunky. Občas môžu byť poškodené aj listové stopky, mladé letorasty a vzácne aj plody.

Zo spodnej strany listov v mieste škvŕn postupne vyrastajú plodnice oranžovkasto hnedej farby. Ako rastú, nadobúdajú tvar mliečnych žliaz – strukov veľkých až 8 mm, ktoré sú v zrelosti nitkovité, belavé s tmavým koncom. Z nich sa koncom leta uvoľňujú letné výtrusy, ktoré sa prenášajú vzduchom. Ak sa zachytia na ihličí borievok, vyklíčia a prerastajú do rastliny.

Hrdza hrušková (Gymnosporangium sabinae) prezimuje na borievke. (zdroj: AdobeStock)

Na jar spôsobia hrubnutie napadnutých konárov borievok a od marca do mája sa v týchto miestach objavujú žlto- či oranžovohnedé členité odstávajúce výrastky. Vo vlhkých podmienkach sú slizovité. Vo výrastkoch sa tvoria zimné výtrusy, ktoré sa rozširujú vetrom v období kvitnutia a následne infikujú hrušky.

Infekcia sa opakuje každoročne a na to, aby k nej došlo, je nevyhnutné, aby v určitej vzdialenosti od hrušky boli aj určité druhy okrasných borievok. Táto vzdialenosť nie je presne stanovená.

V literatúre nachádzame viaceré údaje, určite však ide o stovky metrov (500 m). Prenos výtrusov ovzduším je veľmi ľahký a infikované bývajú aj hrušky vzdialené od akýchkoľvek okrasných výsadieb.