Článok pokračuje pod video reklamou
Obyvatelia Bratislavy/Prešporka mali po stáročia priamy a veľmi tesný kontakt s riekou, ktorá tadiaľto preteká. Dnes je toto puto na mnohých úsekoch celkom pretrhnuté. Dunaj je zaradený medzi desať najohrozenejších riek sveta. Zmení to projekt Bratislavského dunajského parku?
Mám veľmi rada toto miesto,“ hovorí Andrea Stašová, stojac na kraji prírodnej štrkovej pláže kúsok od mosta Lanfranconi. „Pohľad na Bratislavu z tohto miesta je taký neokukaný.“
Prírodná pláž Lanfranconi je jedným z miest, ktoré by sa mohli stať lepšie prístupnými pre obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta v rámci projektu Bratislavský dunajský park. Jeho iniciátori okrem iného navrhujú aj vybudovanie troch oficiálnych prístupových chodníkov z existujúcej cyklotrasy cez lužný les.
Ideou iniciátorov Bratislavského dunajského parku je zjednotiť prírodné nezastavané územia na ľavom aj pravom brehu Dunaja Bratislavy do jedného prírodného parku s jednotnou správou a využiť potenciál rieky na oddych a rekreáciu.
(zdroj: Marek Velček)Vyvážiť rozvoj mesta a spomaliť
„Bratislavou preteká druhá najdlhšia rieka Európy a jej pridanú hodnotu hlavné mesto nevyužíva v takom rozsahu ako susedná Viedeň,“ hovorí Dana Hudcová z Metropolitného inštitútu Bratislavy.
„Rýchly rozvoj nášho hlavného mesta treba vyvážiť. Ideálnou protiváhou intenzívnej urbanizácie sú prírodné plochy, ktoré umožnia obyvateľom Bratislavy spomaliť,“ hovorí Hudcová.
Pralesy sú perlovým náhrdelníkom Slovenska Čítajte „Verím, že sa tento projekt podarí zrealizovať a že vytvoríme jeden z najväčších prírodných parkov možno aj v celej Európe,“ hovorí Hudcová.
Dunaj medzi 10 najohrozenejšími riekami
Riečne ekosystémy patria medzi najohrozenejšie ekosystémy na planéte. Živočíšne a rastlinné druhy v nich ubúdajú výrazne rýchlejšie ako v horských a lesných ekosystémoch. Dunaj bol zaradený medzi 10 najohrozenejších riek sveta.
(zdroj: Archív Metropolitného inštitútu Bratislavy)„Nie však preto, že by bol najviac zničený. Sú rieky, ktoré sú poškodené oveľa viac, ale práve preto, že si ešte zachoval veľmi cenné prírodné prostredie a že zároveň čelí obrovským tlakom rozvoja a ľudských a ekonomických aktivít,“ hovorí Martin Mišík, vodohospodársky inžinier a vodák, jeden z iniciátorov myšlienky Bratislavského dunajského parku a spoluautor štúdie.
