Čalúnnicovité včely (Megachilidae) majú peľozberný aparát na brušku, tzv. brušný kartáč. Najmä ak je na ňom zachytený peľ, je brušný kartáč veľmi nápadný. Na svete žije asi štyritisíc druhov čalúnnic, na Slovensku „iba“ asi 100 druhov.
Ako dlhojazyčné včely navštevujú čalúnnice najmä byliny s dlhými rúrkovitými kvetmi ako rôzne hluchavkovité, bôbovité, nevädze a bodliaky. Ak chceme čalúnnice podporiť alebo prilákať do svojej záhrady, môžeme im poskytnúť okrem vhodných dutín aj stavebný materiál: blato pre maltárky, rastliny s „vlnou“ pre vlnárky (napr. divozel, ale aj mladé listy viniča) a napr. ruže pre čalúnice.
Ruže majú pevné voskovité listy, čalúnnice vystrihnú oválny úkrojok pomocou špeciálne tvarovaných hryzadiel a prenášajú ho zvinutý medzi nohami.
Pre zaujímavosť, čalúnnica Megachile pluto je najväčšia včela sveta, dlho považovaná za vyhynutú, ale nedávno znovuobjavená v tropickej Ázii. V rozpätí krídel dosahuje vyše 6 centimetrov! Naša najväčšia čalúnnica je Lithurgus cornutus, je to hneď druhá najväčšia samotárka po drevároch.

Lucerna rozdáva údery
Lucerna siata (Medicago sativa) je významná krmovina, pochádzajúca z južných oblastí strednej Ázie a jej prednosťou je veľká produkcia biomasy aj v suchej klíme. Keďže raz začas treba osiať lucernou novú plochu, potrebujeme aj efektívneho opeľovača na produkciu osiva.

V Severnej Amerike sa rýchlo ukázalo, že včela medonosná je na tento účel nevhodná. Tyčinky s peľom sa ukrývajú v člnku na konci silného háku. Keď včela vstúpi cuciakom do kvetu, hák sa z kýlu veľkou silou vymrští, pričom udrie včelu do brady. Je to svojský a nie práve džentlmenský spôsob, ako sa lucerna snaží zabezpečiť opelenie.