Svetový deň Zeme vznikol v roku 1969 ako reakcia na narastajúce ničenie životného prostredia v dôsledku rastu a rozvoja ľudskej spoločnosti.
Jeho dátum bol stanovený na 22. apríla a mnohé environmentálne organizácie, obce, ale aj bežní ľudia počas neho organizujú množstvo aktivít. Tie spája ušľachtilý zámer – pomoc planéte a prírode. Je to naozaj vždy tak?
Čo je to greenwashing
Neraz sa, žiaľ, stáva, že aj dobre mienené environmentálne aktivity v skutočnosti prírode nijako nepomáhajú, prípadne jej dokonca škodia. Môže ísť o dôsledok neuváženého, respektíve nedomysleného konania, vychádzajúceho z nedostatku poznatkov o prírode, ale aj o zámernú a zákernú marketingovú stratégiu.
Vtedy hovoríme o tzv. greenwashingu. Za týmto anglickým novotvarom sa skrývajú dezinformácie či aktivity, ktoré sa navonok tvária zeleno, no v skutočnosti je ich pozitívny vplyv na životné prostredie umelo nafúknutý alebo dokonca vymyslený.
A keďže Svetový deň Zeme je „ako stvorený“ na šírenie greenwashingu alebo vykonávanie nedomyslených aktivít, rozhodli sme sa poukázať na tie, ktorým by ste sa mali vyhnúť a do ktorých sa naopak oplatí zapojiť.
(zdroj: AdobeStock)Neprevčelme si krajinu
Početnosť hmyzu v našej krajine neustále klesá a ľudia sa čoraz viac boja, že prídeme o opeľovače. Logickou reakciou sa teda zdá zakladanie včelstiev a to aj na miestach, kde doposiaľ absentovali, napríklad v mestách či v chránených územiach.
Včelárstvo je bezpochyby ušľachtilé a pre človeka užitočné remeslo, ani s ním to však netreba preháňať. Experti totiž už dlhšie poukazujú na to, že včela medonosná nie je až taký efektívny opeľovač, ako sa nám zdá. Jej chovom rozhodne nemožno kompenzovať klesajúcu druhovú rozmanitosť hmyzu.
Prírodným opeľovačom chýbajú rozkvitnuté lúky a kry Čítajte Prevčelenie krajiny naopak môže tento problém prehĺbiť, pretože včela medonosná skonzumuje veľké množstvo nektára a môže tiež prenášať ochorenia na voľne žijúce druhy včiel.
