V apríli intenzívne zakladáme tohoročnú úrodu, hrnkujeme priesady, ukončujeme výsadbu ovocných stromčekov. Ešte stále môžeme vrúbľovať, a to aj spôsobom zo stromu na strom. Priblížime si aj Svetový deň Zeme (22. apríla), ku ktorému sa viažu niektoré špecifické jarné činnosti.
V Povrazníku si vyberajú ovociny podľa mien detí

V Povrazníku to stále žije. A rodia sa aj deti a tie rady maškrtia. Aby mohli maškrtiť zdravo a chutne, pripravili pre ne projekt Koľko detí, toľko chutí. Každé dieťa v obci bude mať v sade v okolí detského ihriska vysadený ovocný strom, krík, lianu či jedlú trvalku. Názvy jednotlivých odrôd zodpovedajú menám tunajších detí. Niektoré z odrôd, ktoré vám predstavíme, inšpirujú možno aj vás pri výbere vhodnej ovociny na jarnú výsadbu.
Vrúbľovanie zo stromu na strom

Mnohí záhradkári si už od Vianoc odkladali vrúble a zložito ich skladovali, aby im zostali vitálne až do aktuálneho jarného termínu štepenia. No dá sa to aj inak. V krátkom období koncom marca a začiatkom apríla je vhodný čas na takzvané štepenie zo stromu na strom. O čo ide? Znamená to, že vrúble štepíme v ten istý deň, ako ich odoberáme, a to v priebehu niekoľkých minút. A nie je to žiadna veda. Celý problém so skladovaním vrúbľov odpadá. Expert na dôležité ovocinárske termíny a zabudnuté postupy Ondřej Dovala vám prezradí, ako na to a prevedie vás celým svojím ROKOM POTULNÉHO OVOCINÁRA.
Nerobme zo Svetového dňa Zeme karneval

Svetový deň Zeme vznikol v roku 1969 ako reakcia na narastajúce ničenie životného prostredia. Jeho dátum bol stanovený na 22. apríla. Environmentálne organizácie, obce, ale aj bežní ľudia počas neho organizujú množstvo aktivít. Tie spája ušľachtilý zámer – pomoc planéte a prírode. Je to naozaj vždy tak? Kedy je sadenie stromov správna vec a kedy to naopak vôbec nedáva zmysel? Ktoré opatrenia naozaj pomáhajú drobnej faune vo vašom okolí a ktoré jej v konečnom dôsledku skôr škodia? Kedy človek skutočne pomáha prírode a kedy len napĺňa bláznivé nápady firemného marketingu? Nájsť v spleti pripravovaných aktivít zmysluplné ciele a rozpoznať ich od greenwashingu je niekedy zložité. Ochranár a filmár Jakub Cíbik ich dokáže priblížiť zrozumiteľnou rečou všetkým, ktorým nie je ľahostajný osud krajiny.
Ďalšia mapa rodinných odrôd

Po mape starých, rodinných a krajových odrôd šalotky a cesnaku, mape fazule a makovej mape nájdete tentoraz v Doma v záhrade aj Mapu cícera a hrachora. Je za ňou mnohoročné úsilie pána Petra Dostálka z Gengelu. Aj v spolupráci s našimi čitateľmi a ďalšími darcami zhromažďuje a pestuje staré plodiny, ktoré sa uchovali iba v niektorých lokalitách alebo dokonca už len v pár rodinách na Slovensku, Morave či v Česku. Zbierka Gengelu sa stále rozrastá o „nové“ staré odrody a vzbudzuje čoraz väčší záujem aj medzi bežnými pestovateľmi.
Maltárka opeľuje ako divá

Maltárka rohatá (Osmia cornuta) je veľmi efektívny opeľovač ružovitých drevín. Opelí ich podstatne efektívnejšie ako včela medonosná. Medzi ružovité dreviny patrí obrovské množstvo ovocných stromov a kríkov, ktoré pestujeme vo svojich záhradách, počínajúc marhuľami a jabloňami nekončiac. V teplejších oblastiach Slovenska je maltárka pomerne rozšírená samotárka. Je to robustná huňatá včela s červeným bruškom, vďaka čomu pripomína čmeliaka. Jediná samička maltárky je schopná adekvátne opeliť tri až päť jabloní. Takmer identicky to platí aj pre mandle a hrušky. Domestikujte si túto malú veľkú záhradnú pomocníčku. Ako? Viac sa dočítate v aprílovom Doma v záhrade.
V čísle nájdete aj
• jednoduchú pomôcku na rozpoznávanie čmeliakov
• recepty na orgovánový sirup a med
• kraslice maľované prírodou
• množstvo námetov pre dom, dvor a záhradu
Aprílové Doma v záhrade kúpite v každom stánku len za 1,20 eura .