Včela medonosná spolu s čmeliakmi patrí do čeľade včelovité (Apidae). V tejto čeľadi však nie sú ani náhodou samy, na svete žije vyše päťtisíc druhov „včelovitých“ včiel. Na našom území sem zaraďujeme okolo 100 druhov. Kým čmele a včely medonosné sú spoločensky žijúce, tieto včely sú samotárky.
Peliarky
Peliarky rodu Anthophora sú typické jarné včely a hádam aj preto sa najviac podobajú na čmeliaky: sú porovnateľne veľké, robustné a husto chlpaté, chýba im však charakteristické pestré sfarbenie čmeliakov.
Obyčajne sú nenápadne sivo hnedé, samčeky majú na tvári výraznú bielu alebo žltkastú masku, samičkám svetlá kresba obyčajne chýba.
Jarné druhy peliarok sú podobne ako čmele veľmi otužilé a sú schopné udržať si vysokú telesnú teplotu aj za inak chladného jarného počasia.
S pierkami na nohách
Peliarka jarná (Anthophora plumipes) patrí k našim najbežnejším druhom peliarok – dá sa bežne vidieť dokonca aj v mestách, kde obratne obletuje trsy hluchaviek.

Od čmeľov sa dá ľahko rozpoznať okrem bielej masky aj podľa spôsobu letu. Čmele popri nich pôsobia ako vzdušný balón vedľa stíhačiek. Pri detailnejšom pohľade by sme si všimli predĺžené chlpy na stredných nohách, ktoré vďaka tomu vyzerajú ako pierka – zrejme slúžia na očarenie ich vyvolenej.

Samičky sú menej nápadné, chýba im dokonca aj biela maska. Hniezda si zakladajú najčastejšie v chodbičkách vyhrabaných v kolmých hlinitých stenách, ale využívajú aj rozpadávajúce sa staré hlinené stavby, staré múry s odpadávajúcou omietkou a pod.