Krásny nový dom, altánok s posedením, ovocné stromy a kríky vysadené, záhrada plodí. Čo viac si človek môže priať? K tomu práca, ktorá človeka baví. Už nič iné nezostáva - len tešiť sa zo života. Tak prečo sme sa rozhodli opustiť práve dostavaný dom, rodinu, priateľov a žiť uprostred prírody?
Myslím, že túto otázku si až doteraz kladú naši známi. Ale ja som iba jednoducho zatúžila, začala som snívať o rodovom statku. O hektárovom pozemku, kde si s rodinou vytvoríme svoju rajskú záhradu. Je to hektárový pozemok obohnaný živým plotom, ovocným sadom, záhradou, jazierkom, lesom a so všetkým, čo sa vám zažiada.
Každá rastlinka sa sadí vedome s láskou a radosťou a tak sa robia aj všetky ostatné činnosti. Rodina má nielen veľkú potravinovú sebestačnosť, ale aj palivové drevo a súkromie. Je to priestor obklopený zeleňou s vôňami bylín a kvetov.

Jeden hektár, tri letá
Môj manžel je praktický typ, určite by som ho nezaujala rozprávaním o rajskej záhrade naplnenej arómou a šťastne behajúcich detí. Stačilo však spomenúť, že jeden hektár stačí pre sebestačnosť rodiny, a rozhodnutie padlo. Začali sme hľadať pozemok. Prešlo len málo času a podarilo sa nám kúpiť ten náš vytúžený.

Krásny 1,5-hektárový pozemok na juhu Slovenska, opticky rozdelený na dve časti, a to lúka a náletový les vo svahu. V starom dome sa už bývať nedalo a my sme sa rozhodovali, ako ďalej.