Zvyčajne si všimnete iba nenápadné stopy dreveného prachu. V kútoch poprášil staré pavučiny, na podlahe zasa sformoval drobné kôpky a bodové mapy. Až po chvíli pochopíte, že ide o prácu drobného hmyzu, ktorý sa usadil v remeselnom náradí, nábytku, podlahe, oblokoch, zárubniach či dokonca v trámoch domu.
Červotoč miluje ticho a pokoj. Z núdze sa často nanosí do dreva zaváňajúceho starinou a bez akéhokoľvek zámeru sa pustí do tých kúskov, ktoré sú oporou vašich spomienok. Na chalupe, v opustenom rodičovskom dome, ale aj v opustenej stolárskej dielni či kôlni, ktorých dvere už roky zarastajú žihľavou. Bojíte sa, že dokoná svoju skazu?
Nalaďte sa na jeho rytmus
Všetko vrcholí v teplých dňoch mája a júna, keď sa dospelé červotoče vyhryzú z dreva von. Za sebou zanechajú len nové dierky a kôpky prachu. Rozletia sa po okolí a samičky v sobášnom tanci hľadajú partnerov, aby do škár dreva nakládli vajíčka. Trvá niekoľko rokov, kým vyliahnuté larvy živené drevom a jeho vlhkosťou dospejú, aby započali nový cyklus života.

Larvy červotoča sú ako krtkovia. Pod povrchom dreva vyhryzujú z hladu chodbičky, ktoré za sebou plnia nestráveným, dreveným prachom. Prijali z neho vlahu a nepatrné množstvo živín, potrebných na život. Pracujú pomaly, nenápadne. V priebehu desaťročí premenia v početných generáciách mocný kus dreva na chatrnú škrupinku plnú prachu.

Kým niektoré druhy môžete v tichej miestnosti počuť pri práci, iné dokážu odbaviť sobášny tanec i priamo v dreve. Bez toho, aby spoznali okolitý svet. Vždy, keď vám pokazia deň, myslite na to, že ich postup môžete spomaliť. Odkiaľ vlastne prišli? Možno sa dnu dostali s palivovým drevom do piecky. Možno prileteli oknom či pricestovali v truhlici po starej mame.