Poľnohospodárska pôda tvorí 48 % z rozlohy Slovenska. Pri práci s pôdou na veľkých výmerách sa však dnes vôbec nedbá na zákonitosti kolobehu vody v prírode. No aj na malých výmerách môžeme uplatniť zásady regeneratívneho poľnohospodárstva.
To, že ľuďom klesá stĺpec spodnej vody v studniach, je následok dlhých desaťročí našej činnosti, keď nedochádzalo k jej obnove.

Prečo ľuďom vysychajú studne
Poľnohospodárstvo a lesníctvo, tak ako ich poznáme dnes, spôsobili, že došlo k narušeniu takzvaného malého kolobehu vody. Obidva tieto sektory spája pôda, na ktorej sa nevhodne hospodári.
Hlavne za uplynulé desaťročia sme výrazne negatívne ovplyvnili retenčnú schopnosť pôdy zadržiavať v sebe vodu a postupne cez póry vytvárať a obnovovať zásoby spodnej vody pre studne, ako aj na ochladzovanie mikroklímy. Postupne sme akoby upchali „sitko“, ktorým voda voľne vsakovala.
Zo svahovitých pozemkov dnes voda odteká, na rovinatých pozemkoch zostáva zamokrenie, ktoré sa potom musí odpariť pôsobením slnka. Podľa množstva vody sa odparí za pol roka alebo za rok.
Väčšinou tam poľnohospodári potom nevedia ani stúpiť, ale je to presne tá voda, ktorá sa mala cez pôdu dostať do pôdneho profilu, zasakovať postupne hlbšie a hlbšie, aby obnovovala spodnú vodu. Preto sa zrážková voda nevyužíva na pôvodný účel: na vytvorenie zásob spodnej vody.

Lúky zhutnené ťažkou technikou
Pri lúkach – aj pri vypásaných lúkach – , všade, kde človek nerešpektuje základné zákonitosti, ktoré sa týkajú pôdy, dochádza k tomuto javu. Aj keď sa s porastom lúky 20 rokov nehýbalo, na každom štvorcovom centimetri bola prejazdená technikou.