Rastúca polarizácia našej spoločnosti sa prejavuje už aj v oblastiach, kde by to donedávna čakal len málokto. Napríklad v praktickej ochrane prírody.
Škatuľkovanie na „mestských“ ochranárov a nimi ohrozovaný vidiek však nemá žiadne opodstatnenie. Moderná ochrana prírody podporuje lokálnych gazdov a farmárov. Namiesto údajných hrozieb prináša do regiónov nové zmysluplné príležitosti.
V súvislosti s prebiehajúcou reformou národných parkov vrcholí dlhotrvajúci rozpor ochranárov a lesníkov. Ochranári, vychádzajúc predovšetkým z vedeckých poznatkov, bojujú za ochranu horských lesov bezzásahovým spôsobom.
Ich oponenti, argumentujúci najmä lesníckymi tradíciami, naopak požadujú starostlivosť aj v najprísnejšie chránených územiach.

Ochrana prírody nie je len bezzásah
Rozdielnosť pohľadov na (ne)obhospodarovanie horských lesov je svojím spôsobom prirodzená, lenže slovenská príroda a jej ochrana zďaleka nie sú iba lesy a národné parky. Sú to aj polia, lúky, pasienky a ďalšie zložky otvorenej krajiny, na ktorú je viazaná významná časť tunajšej biologickej rozmanitosti.
Na rozdiel od horských lesov vyžaduje bezlesie na zachovanie svojich prírodných hodnôt cielenú aktívnu starostlivosť. Ako najlepší prístup sa dnes ukazujú tradičné formy hospodárenia, doplnené o moderné poznatky ekológov, botanikov a zoológov o fungovaní vzácnych biotopov a životných nárokoch chránených druhov.