SME
Piatok, 27. máj, 2022 | Meniny má Iveta

Čo nám poradil potulný ovocinár

Prečítajte si marcové Doma v záhrade

(Zdroj: redakcia)

V marcovom čísle Doma v záhrade nájdete rozhovor s pomológom Ondřejom Dovalom. Bruno Jakubec sa s ním otvorene pozhováral o slastiach a strastiach pestovania ovocných stromov u nás. Samozrejme, reč prišla aj na témy, o ktorých sa na schôdzach záhradkárov nesmie hovoriť ani počas prestávky. Priamo od Ondřeja Dovalu, pomológa, potulného sadára a človeka, ktorý dôverne pozná všetky u nás dochované staré odrody, sa dozviete, ktorej hruške by sme mali venovať zvláštnu pozornosť a na ktorú excelentnú jabloň naši „odborníci“ úplne zabudli.


Ondřej Dovala je ovocinárom starej školy. Nie preto, že by uviazol v nemenných pravdách a nereflektoval súčasnosť. Práve naopak. V príspevkoch, ktoré uverejňuje, a v práci, ktorá za ním zostáva, intenzívne vníma biologické a ekologické súvislosti života ovocných stromov. Nebojí sa mať vlastný názor, možno dokonca rád formuluje tézy narúšajúce zaužívané predstavy. Dopraje si čas a neponáhľa sa s rýchlym, trendovým vyjadrením, aby sa zapáčil, ani takým, ktoré by komerčne využil. A hlavne má za sebou bohaté skúsenosti v ovocinárstve aj mnohoročný priamy kontakt s krajinou a ovocnými stromami, často veľmi starými či inak vzácnymi.

SkryťVypnúť reklamu

Aké boli vaše ovocinárske začiatky? Čo vás k tejto téme priviedlo?

Môj vzťah k ovocným stromom sa nepochybne vyvíjal už v ranom detstve. Pamätám sa, že už niekedy v siedmich rokoch som chodil s dedkom po našej obrovskej záhrade s množstvom ovocných stromov a sledoval, ako ich strihá. V tom čase vznikol aj môj vzťah ku kultovej zimnej odrode Opavska Majoru, ktorú sme trhali vždy až koncom októbra a konzumovali sme ju až do začiatku jari. Bohužiaľ pokrokoví ovocinári sa nezachovali k tejto mimoriadnej odrode práve najlepšie a nahradili ju novo vyšľachtenou českou odrodou rovnakého mena a ani moja intervencia v tejto veci nič nezmenila. Takže jedným z mojich cieľov je vrátiť túto odrodu aspoň medzi obyčajných ľudí.

Aká krajina je pre potulného ovocinára najpríťažlivejšia?
Som východný typ. Dynamika prírody a celkovo ľudskej spoločnosti v chudobnejších krajinách sa mi zdá výrazne zaujímavejšia ako v tých západných. Najlepšie sa cítim v krajine, kde aspoň čiastočne rozumiem miestnym prírodným zákonitostiam, teda v horách mierneho pásma vrátane Kaukazu.

SkryťVypnúť reklamu

Pomerne často chodíte na Slovensko. Privádza vás sem len práca alebo aj iné aktivity?
Je to nepochybne aj tým, že mám na Slovensku väčšiu časť rodiny, pretože otec je zo Slovenska. Ďalším dôvodom je, samozrejme, prítomnosť vyšších hôr a celkovo ich väčšia divokosť. Kým som spoznal ešte zachovalejšiu prírodu v horách na Ukrajine alebo Rumunsku, bolo práve Slovensko mojím osobným rajom.

Ak by ste mali porovnať ovocinárstvo v našich dvoch krajinách, vnímate nejaké rozdiely?

Musím povedať že to je veľmi podobné a je vidieť, že sme veľmi dlho boli jeden štát. Minimálne rez ovocných stromov je v rámci záhrad ako cez kopirák, s tým, že sa robia stále tie isté chyby. Kedysi v mladšom veku som mal tendencie ľuďom vysvetľovať, že takýto rez nie je úplne správne, ale vzhľadom na to, že ich reakcia bola väčšinou odmeraná aj dosť nepríjemná, upustil som od toho. Plne súhlasím s názorom jedného môjho kamaráta, ktorý tvrdí, že každý má nárok si svoje stromy zničiť sám.

SkryťVypnúť reklamu

Čo je podľa vás pri reze stromov kľúčové?
Rez ako celok je, aspoň pri voľne rastúcich korunách stromov, pomerne logická záležitosť. Za tie roky, čo sa rezu stromov venujem, viem, že hlavný význam rezu ovocných stromov je hlavne zlepšovanie ich kondície a tvaru koruny. Snahy o čokoľvek sofistikovanejšie sa končia väčšinou úplnou katastrofou a bohužiaľ často nielen u laickej časti verejnosti. Samozrejme, snažím sa robiť občas aj nejaké kurzy, ale vidím, že spoločnosť ako celok nie je ešte pripravená na tento štýl rezu, ktorý maximálne rešpektuje rastové špecifiká konkrétnej odrody. Rozhodne teda neočakávam v blízkej budúcnosti nejaké väčšie rozšírenie tejto filozofie rezu.

Pravidelne strihávate stromy v záhradách, radíte ľudom pri výbere odrôd, realizujete výsadby. Aké sú najčastejšie omyly, ktorých sa ľudia dopúšťajú v súvislosti so starostlivosťou o ovocné stromy?
Povedal by som, že na základe toho, aké omyly sa pri výsadbe a celkovo starostlivosti o stromy robia, dalo by sa usudzovať, ako veľmi sme sa vzdialili od prírody. Čiastočne za to však môžeme aj my pomológovia, pretože niektoré informácie napísané v ovocinárskej literatúre by asi neobstáli pod kritickým myslením človeka, ktorý má vhľad do vlastnej pomológie, ako aj povedzme do ekológie ovocného stromu. Aby som bol konkrétny, tak napríklad práve rez je vysvetľovaný tak, že podľa mňa sa nedá pochopiť. Ja som to aspoň podľa knižiek nedokázal. Jediný, kto dokázal vysvetliť biologickú podstatu rezu, bol podľa mňa František Dohnálek a jeho knižku z roku 1939 naozaj každému odporúčam prečítať.

SkryťVypnúť reklamu

Určite sa vás ľudia pýtajú na výber tých najlepších odrôd. Odporúčate len staré odrody alebo sa venujete aj tým moderným?

Áno, je to snáď najčastejšia otázka, ktorú dostávam. Osobne som zástancom starých odrôd, ale rozhodne nemôžem povedať, že som úplne objektívny, napríklad aj preto, že tie staré poznám oveľa, oveľa lepšie. Rovnako na rovinu hovorím, že som aj akýsi protipól k extrémnym názorom pokrokových ovocinárov, ktorí odmietajú staré odrody ako celok. Keď sa s nimi potom bavíte, zistíte, že v podstate žiadnu poriadne nepoznajú. Ak mám niekedy nejakú potrebu vyskúšať novú odrodu, tak len pri jabloniach, kde mám veľmi rád Topaz a vyzerá to, že veľmi zaujímavá bude aj česká novinka Admirál. Pri hruškách som nikdy o tom, že by som si zaobstaral novú odrodu, ani neuvažoval a aj pri slivkách sa po viacerých negatívnych skúsenostiach tiež vraciam skôr k tým starým.

SkryťVypnúť reklamu

Máte nejakú srdcovku, odrodu, na ktorú nedáte dopustiť?
Je to už spomínaná odroda jablone Majoru, ale zaujímavých starých odrôd je naozaj veľa, obzvlášť pri hruškách. Ak by som mal spomenúť aj jednu hruškovú odrodu, tak je to Stuttgartská kozačka. Dokonalá chuť, krásne urastené stromy, postupné zrenie a mimoriadna úrodnosť a to aj v oblastiach, kde vyčíňa hrdza hrušková.

U nás sa dnes problematika starých a krajových odrôd vníma aj pre potrebu ich záchrany. Čo podľa vás zapríčinilo nezáujem o staré odrody v nedávnej minulosti? Bolo to tak aj v iných krajinách, či je to miestne špecifikum?
Je to opäť československá špecialita, aspoň mi nie je známe, že by takáto bizarnosť bola aj niekde inde. V západnej Európe určite nie a na východe, napríklad v Rusku, podľa mňa tiež nie. Treba povedať, že niekedy v 70. rokoch vznikla tzv. LPO, teda Listina povolených odrôd a legálne sa v škôlkach mohli množiť len odrody na nej uvedené. Zo starých odrôd jabloní tam pritom zostala jediná, západočeská odroda Chodské... Asi už netreba nič viac dodávať.

SkryťVypnúť reklamu


V ostatnom období vnímame medzi pestovateľmi záujem o nové pestovateľské prístupy, napríklad pestovanie pravokorenných stromov, výsadby jedlých lesov, citlivejšie vnímanie intenzity rezov. Aký je váš názor na tieto tendencie?

Na jednej strane je to, samozrejme, dobre, že tieto tendencie tu sú, na druhej strane sa niekedy pri podobných filozofiách môže presadiť niečo ako dogmatický prístup k informáciám. Konkrétne jedlý les, tak ako je v permakultúre prezentovaný, je podľa mňa ekologický nezmysel, aj napríklad preto, že ovocné stromy bez výnimky sú veľmi svetlomilné a rozhodne si medzi sebou nepomáhajú. Bolo by napokon čudné, keby áno, pretože majú pôvod v rôznych kútoch sveta, akokoľvek je pravda, že prevažne v Ázii. Rozhodne nerástli pohromade a teda netvorili niečo ako ustálený ekosystém. Takže by som sa pokorne vrátil k vedomostiam našich predkov, pretože mozaikovitá krajina, ktorú vytvorili, bola očividne trvalo udržateľná a konkrétne pre ovocné stromy, ktoré majú rady solitérnosť, bola oveľa vhodnejšia. Filozofia ako celok je to nepochybne správna a môže ľudí mnohých spájať, ale konkrétne problematika ovocných stromov, ku ktorej azda mám právo sa vyjadriť, je väčšinou vysvetľovaná nie úplne najlepšie.

SkryťVypnúť reklamu

Na možnosti pestovania výrazne vplýva podnebie danej oblasti. Vnímate zhoršovanie pestovateľských podmienok vo vzťahu k meniacej sa klíme, alebo je ešte skoro na takéto hodnotenie?
V tomto prípade nie som zástancom katastrofických vízií, že sa budeme musieť rozlúčiť s jablkami, hruškami, alebo napríklad slivkami. Stále sme ešte mnoho stupňov pod nejakými tými hornými teplotnými limitmi. Chodieval som viac rokov oberať jablká do južného Tirolska, čo je oblasť, kde sa bežne pestujú figy, kivi alebo napríklad kaki. Okrem toho jablká, hrušky, slivky... Veľmi chutné tu boli napríklad plody zo starých stromov Domácej slivky, ktorá je veľmi obľúbená aj u nás. Takže ak dôjde k zmene, tak skôr v rámci odrôd než ovocných druhov, čo už sa deje. Napríklad južná Morava kedysi bola z pohľadu jablonárstva nezaujímavá, pretože väčšina starých odrôd dosiahla vyššiu kvalitu niekde vyššie v podhorí. Pre nové odrody je však teplejšia klíma skôr výhodou. No a čo sa týka sucha, tak tu tiež nemám obavy. Z pohľadu ovocinára, aspoň toho ekologického, sú suché roky väčšinou lepšie než tie vlhké. Stačí len spomenúť na roky 2015 a 2018, keď bola skutočne mimoriadna úroda s veľmi vysokou kvalitou ovocia, pretože neboli vďaka suchu žiadne hubové choroby.

SkryťVypnúť reklamu

Aké ovocinárske výzvy sú pred vami?

Výziev je nepochybne veľa. Ak by sme to zúžili na ovocinársku problematiku, tak nepochybne výsadba sadov v rôznych polohách, kde by sme cielene skúmali, ako sa staré odrody správajú v rôznych rokoch a v rôznych lokalitách. Staré odrody chce dnes naozaj veľa ľudí a my pomológovia im, bohužiaľ, nemôžeme poskytnúť plnohodnotné informácie, lebo väčšinu odrôd nepoznáme dokonale a informácie zo 100 rokov starých pomológií už dávno nemusia platiť. Takže takáto sieť skúšobných plôch by mohla naše vedenie posunúť na úplne inú úroveň.


Pre väčšinu ovocných drevín sa odporúča jesenná výsadba. Je však jar a mnohí ľudia chcú sadiť. Má jarný termín nejaké špecifiká? Ako správne postupovať?

Výsadba na jar nepochybne možná je, len sa musíme pripraviť na to, že v prípade suchej jari a leta budem musieť viac zavlažovať. Celkovo je problémová hlavne výsadba stromčekov, ktoré už pučia a majú zelené lístky, k čomu začína dochádzať niekedy po polovici apríla. Ak však všetko stihneme do ich pučania, stromčeky by sa mali ujať bez problémov.
Ďakujem za rozhovor
Bruno Jakubec

SkryťVypnúť reklamu

Páčil sa vám tento článok? V marcovom Doma v záhrade si ďalej prečítate:


° Atraktívne novinky a tipy k jarnej výsadbe
° Váš príbeh: Domček nás naučil žiť vonku
° Pavol Dobšinský: Povery a čary zozbierané na našom území
° Recepty: z fialiek sirup aj babičkine nežné bonbóny

Marcové Doma v záhrade kúpite v novinových stánkoch len za 1,20 eura. Teraz môžete využiť aj akciu na mimoriadne zvýhodnené predplatné. Objednajte si magazín len za 9,60 eura na celý rok a získajte hodnotný darček, etnografickú knihu o živote našich predkov Ako sme žili kedysi. Viac na predplatne@petitpress.sk

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  2. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  4. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  5. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  6. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  7. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  8. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  1. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  2. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  3. Pozor na úrazy na trampolíne, najčastejšie sú poranenia končatín
  4. Prvé slovenské diela vo forme NFT sprístupňuje 365.bank
  5. Wüstenrot rástol v životnom poistení o takmer 40 percent
  6. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  7. Máte doma SodaStream? Vymeňte si bombičku pohodlne z gauča
  8. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 13 301
  2. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 5 948
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov? 5 284
  4. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 4 889
  5. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 434
  6. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom! 1 985
  7. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 301
  8. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 1 168
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Poľovnícka chata v obci Čifáre, v ktorej sa stretávali Robert Fico a spol.

Lesy SR považujú nájom za legálny.


14 h
Tomáš Tatar.

Z tínedžerov budú o pár rokov lídri.


a 1 ďalší 8 h
Jozef Gabčík, vpravo, a Jan Kubiš boli priatelia a spoločne sa podieľali na Operácii Anthropoid.

Kto bol Jozef Gabčík, ktorý sa pred 80 rokmi zapísal do svetových dejín?


20 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Politika sa zmenila na bizarnú liečebňu.


a 2 ďalší 1 h

Neprehliadnite tiež

Niektoré včely obývajú podzemné príbytky. V starých stromoch by ste ich márne hľadali.


Marek Semelbauer a 1 ďalší 25. máj

Technické prieseky krajinou môžu byť pre prírodu prínosom, ale i skazou.


Jakub Cíbik 21. máj

V sieti je zapojených desať miest po celom Slovensku.


Marcel Antal 17. máj

Zmenou výsadby okrasných záhrad, môžeme pomôcť úrode hrušiek.


Bruno Jakubec a 1 ďalší 13. máj
SkryťZatvoriť reklamu