V posledných rokoch našu krajinu sužujú čoraz intenzívnejšie suchá, ktoré pociťujú aj záhradkári. Nevyhýba sa pôde ani vodným tokom. Kým v minulosti bolo vysychanie potokov v našich oblastiach pomerne vzácne, v súčasnosti sa stáva čoraz bežnejším javom. Aké sú príčiny vysychania potokov a ako to vplýva na okolie, brehy aj život pod hladinou?
Má vôbec zmysel proti vysychaniu bojovať? To je podstatná otázka, na ktorú sa snažia odpovedať odborníci z rôznych oblastí a mala by zaujímať každého z nás.
Začiatkom minulého roka publikoval tím vedený doktorom Ulfom Büntgenom z Českej akadémie vied článok v prestížnom časopise Nature Geoscience, ktorý vzbudil ohlasy v médiách po celom svete.
Vedci výskumom letokruhov z kmeňov takmer 150 starých dubov zistili, že súčasná vlna sucha je zrejme najsilnejšia, akú Európa zažila za posledných 2100 rokov.
Prečo v súčasnosti zažívame najsilnejšie sucho od začiatku letopočtu? Logickou odpoveďou by mohlo byť, že dnes jednoducho prší a sneží menej ako v minulosti. No nie je to tak.

Prší menej? Nie
Už letmý pohľad na dáta Ústavu hydrológie SAV ukazuje, že to tak nie je. Ročný úhrn zrážok sa od začiatku minulého storočia, keď sa začalo s presnými meraniami, nijako výrazne nemení.
Ba dokonca, kým do začiatku tretieho tisícročia množstvo zrážok postupne klesalo z približne 780 na 720 milimetrov, v poslednom desaťročí sme sa vrátili, respektíve mierne prekročili najvyššie hodnoty spred sto rokov.