Vŕbová kôra patrí medzi najstaršie rastlinné lieky využívané ľuďmi. Bola súčasťou liečiteľstva už v časoch Sumerov. Najstaršia známa zmienka jasne opisujúca využitie vŕby bola nájdená v egyptskom Ebersovom papyruse, datovanom približne do roku 1550 p. n. l.
Oddávna sa používala pri rôznych bolestiach vrátane bolesti hlavy, znižuje horúčky, má silné protizápalové, antireumatické a antiartritické účinky (zvyšuje odstraňovanie kyseliny močovej z tela).
Volá sa aj prírodný aspirín. Používala sa pri prechladnutí, chrípke, ochoreniach dýchacích ciest. Kým neboli lieky proti bolesti, vŕbová kôra bola jedným z najdôležitejších a najbežnejšie používaných analgetík.
Využitie vŕby sa spomína už v Ebersovom papyruse, približne z roku 1550 p. n. l. (zdroj: Wikipedia (CC BY-SA 3.0))S listami či bez?
Kôra vŕby sa zvykne zbierať pred rozvinutím listov, ale podľa niektorých fytoterapeutov má ešte viac účinných látok kôra zbieraná spolu s listami od mája do júla.
Najviac liečivých látok nájdeme vo vnútornej časti kôry, tej najbližšej k drevu. Najľahšie sa zbiera z mladých jeden- až trojročných konárikov. Nožom stačí jednoducho zoškrabať kôru, tak ako sa to robí, keď sa chystajú palice na opekanie k ohnisku. Kôra sa suší pri teplote do 50 stupňov – môže sa nechať voľne vyschnúť na sitách.
Dlhšie lúhovať
Všeobecne, keď chceme spraviť čaj z hocijakej kôry, nestačí ju zaliať horúcou vodou (zápar), treba ju povariť aspoň pár minút a nechať dlhšie lúhovať, aby do vody prešli aktívne látky (volá sa to odvar).
