Staré príslovie hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré. Zaujímavým príkladom sú protipovodňové ochranné hrádze. V súčasnosti pozdĺž vodných tokov na Slovensku máme podľa dostupných údajov 2769 km ochranných hrádzí.
Na jednej strane spútavajú rieky a nedovolia im tvoriť nivy, zároveň na hrádzach nachádza útočisko mnoho vzácnych druhov živočíchov a rastlín.
Budovanie ochranných hrádzí okolo vodných tokov patrí medzi najstaršie spôsoby ochrany ľudských sídel a poľnohospodárskej pôdy pred povodňami.

Napríklad v blízkosti najväčšieho toku pretekajúceho Slovenskom, teda Dunaja, vznikali prvé hrádze už v 13. storočí a ucelená ochranná bariéra od Bratislavy až po Komárno bola dokončená v roku 1850. Najväčší rozmach dosiahla ich výstavba v druhej polovici predminulého roka.
V súčasnosti sa pozdĺž vodných tokov na Slovensku nachádza podľa dostupných údajov 2769 km ochranných hrádzí. Princíp ich fungovania je veľmi jednoduchý.
Tieto dlhé líniové vyvýšeniny, tiahnuce sa bez prerušenia rovnobežne s tokom, zadržiavajú vodu počas období zvýšeného prietoku v želanom priestore a bránia tak škodám na majetku a životoch.

Koncept záplavového pulzu
Veľké povodne v minulosti skutočne ohrozovali obyvateľov osídľujúcich úrodné okolie veľkých riek a ochranné hrádze sú preto z pohľadu človeka bezpochyby dôležitým vynálezom.
Často a radi však pritom zabúdame, že povodne sú súčasne dôležitou súčasťou fungovania prírody. Riečnu krajinu netvorí len samotné koryto vodného toku, ale aj jeho okolie nazývané riečna niva.
Význam povodní bol dlho podceňovaný aj vedcami, až kým v roku 1989 neuzrel svetlo sveta Koncept záplavového pulzu. Už predtým bolo známe, že pre fungovanie vodných ekosystémov je dôležitá ich pozdĺžna spojitosť.