Mechanickým spracovaním pôdy sa poľnohospodárstvo nikam neposúva a nie je ani dlhodobo udržateľné. Pôda sa tým len zhutňuje a upadá vo všetkých parametroch.
Čím menej do pôdy zasahujeme, tým je to pre ňu lepšie. Najdôležitejšie je nakŕmiť pôdny život a všemožne udržiavať zem prikrytú.
Kým v malej záhradke si to predstavíme ľahko, v rozhovore s ambasádorom zdravej pôdy Ľubomírom Marhavým sa dozvieme, či to ide aj vo veľkom.
Čo vás priviedlo k regeneratívnemu poľnohospodárstvu?
Pôdu som mal vždy rád. Po ukončení štúdia som sa začal venovať technológiám biostimulácie pôdy a jej skúmaniu kopaním pôdnych sond na rôznych pozemkoch v rôznych lokalitách v rámci Slovenskej republiky, Českej republiky i v Maďarsku a Poľsku.
Dospel som k záveru, že mechanickým spracovaním pôdy sa poľnohospodárstvo nikam neposúva a nie je ani dlhodobo udržateľné. Uvedomil som si hlavný problém: k pôde, ktorá náleží k živým ekosystémom, sa pristupuje bez úcty.
Ľubomír Marhavý
- Oblasti pôdoochranných technológií sa venuje desať rokov.
- Zaoberá sa vzdelávaním a odborným poradenstvom v oblasti regeneratívneho poľnohospodárstva, ktoré zahŕňa medziplodiny, revitalizáciu pôdneho fondu, štruktúru pôdy, hospodárenie s vodou v pôde, biostimulácie.
- Poskytuje služby ako sejba bezorebnou technikou strip-till a no-till, technológie delenej výživy rastlín, pôdne biostimulácie, ako aj odbery a rozbory pôdy.
Začal som hľadať riešenia, ako zmeniť prístup ľudí k pôde, aby si ju viac vážili, tak aby to pôde pomohlo udržať jej prirodzenú úrodnosť, zdravie a vitalitu. Ako jediné zatiaľ najrozumnejšie riešenie považujem, aby sa poľnohospodárska pôda zbytočne neprevracala a zároveň aby sa doplnila o zdroje energie - uhlík.
Začal som sa orientovať na technológie, ktoré podporujú biologickú aktivitu v pôde a technológie regeneratívneho poľnohospodárstva, ako sú priama sejba a sejba so spracovaním pôdy v pásoch, obohatená o pestovanie medziplodinových zmesí.
Ako sa treba o pôdu starať?
Úplne jednoducho. Najlepšie je prestať sa v pôde rýpať. Čím menej do pôdy zasahujeme, tým je to pre ňu lepšie. Druhá dôležitá vec je nakŕmiť veľké množstvo živočíchov od mikróbov až po dážďovky, prípadne aj krtkov, ktoré žijú v prírode, aby sa rozšírila biodiverzita.
Aby sme to zabezpečili, pôda musí zostať v pokoji, musí byť stále pokrytá, keď nie zeleným porastom, tak aspoň odumretou organickou hmotou, prípadne nejakým organickým hnojivom, kompostom či maštaľným hnojom.

Ale čo je najpodstatnejšie, biomasa sa nesmie zapracovávať. Pôda musí zostať v pokoji. Najlepšia aplikácia je na povrch. Ideálne je povrch zakryť rastlinnou hmotou, odumretou alebo zelenou.
Ako dlho trvá, kým sa pôda opäť zregeneruje?