Paradajky sú pre mnohých hlavnou záhradnou plodinou. Šťavnaté, sladkučké aj kyselkavé, výrazne paradajkové či s rôznymi ovocnými príchuťami, červené, oranžové, žlté, zelené, biele, modrasté až čierne, pruhované, drobné ako hrášok alebo obrovské, že potrebujeme obe dlane, aby sme ich mohli poťažkať...
Okrúhle, oválne, podlhovasté, so špičkou alebo paprikovité, duté, sploštené, mäsité, rebrovité, hladké, zamatové, pruhované. Možno hľadáte niektorú z týchto odrôd.
Takú rozmanitosť v tvare, veľkosti, farbe, chuti a vôni nájdeme len pri máloktorom ovocí alebo zelenine. Takisto aj v ich pomenovaní panuje nebývalá rozmanitosť, keď ich porovnáme s inými druhmi záhradných plodín.
Zlaté jablko
Pri niektorých druhoch zeleniny je náš slovník strohý. Pór nazývame pórom, petržlen petržlenom, fazuľu fazuľou, ale rajčiny sú aj paradajky, rajčiaky, rajské jabĺčka… Niekde sa zas uvádza ľuľok rajčiakový.
Približne pol storočia po dovezení rajčín do Európy Krištofom Kolumbusom získali noblesné pomenovania zlaté jablko (Matthioli), neskôr ich nazývali aj peruánske jablko alebo jablko lásky.
V tejto záplave mien sa však nestratil ani starý aztécky názov tomana, ktorý prenikol do mnohých jazykov. Celosvetovo v akomsi kuchynsko-trhovníckom esperante poznáme rajčinu pod menom tomato, ktoré si osvojila aj angličtina.

Rajčiny sa začali domestikovať v Strednej Amerike, pravdepodobne v Mexiku (tumatle) už pred naším letopočtom. V strednej Európe sa rajčiny využívajú ako zelenina až od začiatku 20. storočia.
Slovenské pomenovania rajčiak a rajčina sú skráteným označením rajského jablka, čo je doslovný preklad nemeckého paradiesapfel. Slovo paradajka je odvodené od rakúskeho slova paradeiser – (paradízer).

Ovocie či zelenina
Aj pri zaraďovaní rajčín medzi ovocie či zeleninu panuje istá voľnosť. Z botanického hľadiska je to ovocie - bobuľa, ale z pohľadu využitia v kuchyni a výživy sa radia jednoznačne medzi zeleninu.