Vnútorná kôra stromov v minulosti patrila v niektorých častiach sveta, najmä v severských krajinách, medzi veľmi dôležité potraviny.
Najmä v časoch hladu predstavovala základ stravy a často zachraňovala životy. Chlieb z kôry bol v Škandinávii celkom bežný ešte v 20. storočí.
Vnútornú kôru stromov, teda lyko spolu s kambiom ľudia pridávali pomleté do chleba, polievok, omáčok alebo jedli po upečení, opražení či uvarení.
Voňavý čaj i soľ. Ako využiť ihličie? Čítajte Chlieb z kôry bol celkom bežný v Škandinávii, kde obilie často chýbalo, dokonca miestami ešte v 20. storočí, najmä v časoch vojen. Dnes sa tam miestami predáva chlieb a pochúťky z kôry (v Nórsku: barkebrød, vo Švédsku barkbröd) najmä pre turistov.
Samozrejme, chlieb z kôry nevyzerá ako chleby predávané dnes v obchode, je to suchá tmavá placka. Väčšinou sa múka z kôry primiešavala do žitnej a pšeničnej múky, no keď sa minuli, tak sa piekli placky len z kôry. Aj v Rusku dobre vedeli, že kôra vie zasýtiť žalúdok a dodať energiu.
Z briez, líp aj ihličnanov
Najbežnejšie sa konzumovala vnútorná kôra z briez, smrekov a borovíc, občas aj z líp, brestov, javorov, jaseňov, bukov, jarabín, jelší, jedlí, smrekovcov, duglasiek a ďalších drevín. Existujú dokonca informácie o konzumovaní lyka vŕb a topoľov.
Brezová kôra sa využíva aj na výrobu špeciálnych košíkov určených na zber lesných plodov. (zdroj: AdobeStock)Viaceré z týchto druhov majú horkú vnútornú kôru pre obsah rôznych látok, z ktorých mnohé sú liečivé. Kôra sa využívala v bylinkárstve – samozrejme, najmä vŕbová.
