Pre niektorých to možno bude nová informácia, ale košikárskou sezónou je
zima. Gazdovia si počas nej všetko potrebné v minulosti plietli sami.
Robiť koše práve v zime malo dve príčiny. Práca na gazdovstve ustala a bolo viac voľného času. V zime je vŕbové prútie ideálne vyzreté a je bez listov.
V záhrade, pri hubárčení alebo doma sú i dnes košíky žiadané. Výborné sú napríklad na zber a prenášanie ovocia, ale i zemiakov a inej zeleniny. Produkty sa v nich prevetrávajú, nesparia sa ani veľmi neotlčú.
Pre udržateľný život sú skvelé, lebo z prírody pochádzajú a keď doslúžia, ľahko sa do nej i vrátia. Nezanechávajú žiadnu uhlíkovú stopu ani toxický odpad.
Mnohí sa pekných prútených výpletov nevedia nabažiť a niet nad to, keď si môžete upliesť, čo sa vám zachce.

Ak viete z čoho, kedy a ako upliesť klasický košík, nemusíte pri tom ostať. Pletiarskych techník je dosť veľa na to, aby ste si mohli vypliesť živý plot alebo altánok, urobiť kvetináč, luster, modernú štýlovú kabelu, vypliesť zábradlie alebo stenu...
Fantázii sa medze nekladú. Na internete nájdete veľa inšpirácie, existujú kvalitné knihy s postupmi krok za krokom i košikárske kurzy.

Z čoho sa dá pliesť
Ako prvú spomeňme vŕbu, pretože to bol a je na celom Slovensku jeden z najčastejšie používaných tradičných materiálov na výrobu košíkov.
Pokojne však môžeme povedať, že je to tak i v strednej a severnej Európe, ale používa sa i v Španielsku, Taliansku – v prímorských krajinách.
Druhý veľmi častý košikársky materiál na Slovensku boli luby – tenké plátky dreva, vyrábané štiepaním vhodných lieskových palíc a mladých dubových či javorových kmeňov.

Vyhľadávanie vhodného dreva a jeho štiepanie však robí výrobu lubových košov v dnešných dňoch menej dostupnou. Ďalšími materiálmi na pletenie boli korienky stromov, pálka, popínavé liany a neskôr i kukuričné šúpolie.