Oblátky sú neodmysliteľným symbolom tradičných Vianoc a nesmú chýbať na žiadnom štedrovečernom stole. Úkony spojené s prípravou, pečením
a slávnostným prijímaním oblátok sa dedia z generácie na generáciu.
Kračún bol pôvodný slovanský sviatok zimného slnovratu. Označoval sa ním čas, keď je deň najkratší, a zároveň okamih, keď sa začína prinavracať slnko. Tento výraz bol ustálený už v ôsmom storočí (predtým korčun, pred piatym storočím kork-jun).
S príchodom kresťanstva bol tento sviatok nahradený Vianocami, no staré pomenovanie sa zachovalo u nás aj v okolitých krajinách. Napríklad v maďarčine sa Vianoce dodnes nazývajú Karácsony.
V rumunčine sa na označenie Vianoc používa slovo Crăciun, v srbčine a bulharčine sa slovom Kračun označuje zimný slnovrat. Vo viacerých ruských nárečiach sa používa slovo Koročun, Karačun vo význame zimný slnovrat alebo Vianoce, forma Koročun/Karačun je doložená aj v Novgorodskej kronike z r. 1143.
(zdroj: PIXABAY)Zmienka o slovanských oslavách zimného slnovratu je aj v Sinajskom euchológiu (10. stor.) v podobe koleda. V texte sa kritizujú tí, čo 1. januára chodia oslavovať koledu, ako to prv robili pohania.
Pečivo lámal a dával hospodár
Pôvodne sa pri slávnostnej večeri na Kračún namiesto oblátok podával chlieb, až neskôr (od 16. storočia) vianočka s cesnakom alebo koláč zdobený reliéfom.
Stále sme tak trochu pohania. Aj na Štedrý deň Čítajte Pečivo malo dôležitý obradný význam, jedlo sa hneď ako prvé po prípitku. Lámal a rozdeľoval ho hospodár pre každého člena domácnosti. Nezabudli sa symbolicky obdarovať predkovia, dobytok v stajni a pole. Vzdávala sa im vďaka za bohatú úrodu.
