Na Slovensku máme veľa druhov papradí. Jeden z najbežnejších nielen na Slovensku, ale aj na celom svete, je orličník obyčajný (Pteridium aquilinum).
Nerastie iba v arktických a púštnych oblastiach. V strednej Európe rastie najmä v svetlých lesoch, na ich okrajoch a na pasienkoch od nížin až po hory. Tvorí rozsiahle porasty, dosahuje výšku väčšinou až dva metre, niekedy listy dorastajú až do výšky vyše štyroch metrov.
Mladé výhonky paprade určené na tepelnú úpravu sa zbierali na jar (v apríli a máji). Sú dodnes bežnou sezónnou zeleninou nielen v Ázii, ale aj v Amerike. Ešte dôležitejšou jedlou časťou papradí sú podzemky. Najbežnejšie sa zbierajú podzemky orličníkov.
V minulosti patrili pre veľký obsah škrobu (až do 60 %) k najdôležitejším a najzbieranejším divorastúcim jedlým rastlinám. Podzemky sú však veľmi horké. Varenie a alkalické prostredie pomáha vo väčšej miere odstrániť horčiny a toxíny, preto sa orličník bežne máčal vo vode s popolom.
(zdroj: AdobeStock)Cestoviny i sladkosti
Na niektorých miestach v Číne sú podzemky orličníka stále dôležitou potravinou. V časoch veľkého čínskeho hladomoru zachránili život miliónom ľudí. Cestoviny z orličníka sa robia v Číne komerčne aj dnes, predávajú ich dokonca v supermarketoch.
Ľudia v chudobných oblastiach podzemky orličníka zbierajú a predávajú do fabrík, kde z nich odstraňujú horčiny a toxické látky a ďalej ich spracúvajú na múku či cestoviny. V Japonsku sa škrob z orličníka (warabi) používa komerčne na výrobu sladkostí warabi mochi.
Warabi mochi, obľúbené japonské sladkosti. (zdroj: AdobeStock)Jedávali ho Francúzi aj Odžibvejovia
V časoch, keď obilniny neboli všeobecne dostupné alebo keď jednoducho dochádzali, bol orličník na jar základom jedla. V 1683 roku bol vo Francúzsku taký hlad, že sa ľudia živili najmä orličníkom.
