Je možný návrat k spracovaniu vlny? (rozhovor)

Nastáva doba, ktorá je naklonená návratu prírodných materiálov, lokálnej výrobe, podpore domáceho priemyslu a remesiel. Spracovanie vlny sa opäť dostáva do povedomia, o to sa už niekoľko rokov snažia aj v občianskom združení Naša vlna.

Zhovárali sme sa s jeho zakladajúcou členkou Ľubicou Noemi Kováčikovou.

Ešte pred niekoľkými rokmi, ak ste chceli priasť slovenskú ovčiu vlnu, nemali ste inú možnosť ako spracovať si ju od surovej potnej vlny vlastnými rukami.

Za posledných 30 rokov sa z našej mapy vytratili miesta, kde by sa vlna dala spracovať. Domáca vlna prestala byť dostupná a verejnosť si tento stav ani veľmi nevšimla.

Jednu z príčin predstavoval prílev lacného textilu, preskupenie domácej výroby i zahraničného obchodu atď.

Mohli by ste predstaviť, kto za OZ Naša vlna stojí a ako dlho sa zaoberáte vlnou?

OZ Naša vlna spojilo päť žien, ktoré sa už individuálne zaoberali vlneným remeslom roky. Všetky sme sa naučili spracovať ovčiu vlnu od striže až po hotový výrobok a hľadali sme riešenia práve pre tú slovenskú, na ktorú sa na pár desaťročí zabudlo.

V máji 2018 sme preto založili občianske združenie, aby sme pomohli prepájať ľudí, ktorí majú spoločný práve záujem o tento lokálny materiál. Iniciatívu sme odštartovali s Marcelou Nemcovou.

Má farmu Na háji, obhospodaruje ovocné sady, pestuje zeleninu, vyrába zdravé lokálne potraviny a okrem iného aj pradie a pletie, čiže vždy na trhy berie vlnu. Zorganizovali sme stretnutie a dali dokopy malú skupinku.

Ľubica Noemi Kováčiková (zdroj: Ľubica Noemi Kováčiková)

Ktoré boli ďalšie zakladajúce členky?

OZ sme nakoniec založili spolu s Ankou Balkovou, Jankou Roziakovou a Martinou Vozárovou.