Pomerne častá otázka, na ktorú narážame pri diskusii o aktívnej ochrane lúčnych ekosystémov, znie, či má vlastne zmysel chrániť takéto ekosystémy umelo vytvorené človekom.
Otázka vychádza z akejsi vžitej predstavy, že naša krajina bola pôvodne pokrytá hustými lesmi a bezlesie v nej vytvorili až ľudia poľnohospodárskou činnosťou. Moderné výskumy však naznačujú, že všetko bolo úplne inak.
Odvšadiaľ sa dozvedáme, že „pôvodne“, respektíve „pred príchodom človeka“ boli všade lesy, ktorých záchranu dnes považujeme za akýsi pomyselný vrchol ochrany prírody.
Nie je to tak
Najrozšírenejšia je všeobecne vžitá predstava, že bezlesie sa nachádzalo len na extrémnych miestach, kde sa nedokázali uchytiť stromy – napríklad na skalách alebo v pravidelne zaplavovaných nivách riek.
Logickou otázkou však potom je, kde sa u nás vzali nelesné druhy rastlín a živočíchov. A tých máme na Slovensku naozaj neúrekom, v prípade niektorých skupín, napríklad denných motýľov, dokonca väčšinu.
Za odpoveďou na túto jednoduchú otázku sa skrýva celá veda, vďaka ktorej sa dnes môžeme vydať na fascinujúcu púť históriou, ktorá odhaľuje prekvapivé informácie o tom, ako naozaj vyzerala naša „pôvodná“ krajina.
(zdroj: AdobeStock)Cesta v čase
Keďže veľmi dlho by sme mohli polemizovať už len o samotnom pojme „pôvodná krajina“, pre zjednodušenie budeme v tomto článku hovoriť o období na konci poslednej ľadovej doby a krátko po nej.
Odborne geologicky tomuto obdobiu vravíme prelom pleistocénu a holocénu, ktorý nastal približne pred 12 000 rokmi.
