V októbri mali návštevníci piešťanskej vily Dr. Lisku možnosť pozrieť si unikátnu výstavu kútnych plachiet, zhromaždených zberateľom Kornelom Duffekom. V blízkej budúcnosti sa uvažuje nad ich trvalým vystavením v neďalekom Kursalóne.
Kútna plachta je plachta obdĺžnikového tvaru. Na západnom Slovensku sa nazývala kútnica, záponná plachta (Malženice, Krakovany, Lančár), zastelacia plachta (Rejdová). Zhotovená bola zvyčajne z konopného, ľanového alebo bavlneného plátna. Kútnu plachtu vešala babica pri pôrode a skladala sa slávnostne po období šestonedelia po cirkevnom obrade, takzvanom úvode.
Mužom vstup zakázaný
Muži ani deti nemali za kútnu plachtu prístup. Oddelenie matky s novorodencom malo viacero dôvodov, okrem hygienických a estetických sa mu pripisoval aj magický význam. Na ochranu pred zlými silami sa do kútnice, pod posteľ a do nej vkladali predmety s ochranným charakterom. Boli to rôzne druhy bylín, cesnak, ako aj kovové predmety, najmä nože, ihly či klince.
Posteľ bývala umiestnená v prednom kúte izby na strane pece a kútna plachta bývala zavesená na dvoch stranách o hradu, na žŕdke alebo sa do rohu postele vložila palica, dokonca hrable alebo vidly.
Kútnice z okolia Trnavy a Piešťan sú zdobené tkanými vložkami od remeselných tkáčov, doplnené výšivkou. Na plachtách z iných lokalít prevažuje výšivka, jedna plachta je prevažne tkaná (Očová).
