Domovinou marhule je Čína a Tibet. No aj u nás sa tento ovocný druh teší veľkej obľube. Čo môžeme urobiť pre úspešné pestovanie marhúľ v našich podmienkach? Podľa čoho vyberáme vhodný podpník? Prečo sa pri marhuliach využíva medzištepenie a štepenie do korunky? Ktoré odrody si zasadíme?
Aká pôda, taký podpník
Ponuka používaných podníkov, ktoré sa v jednotlivých oblastiach používali, je široká a líši sa podľa regiónov, keďže sa s obľubou využívali miestne typy. Niekde prevažujú slivkové semenáče vypestované do koruny, inde sa viac využívalo medzištepenie – napr. mrazuvzdornou Wangenheimovou slivkou.
V ťažkých pôdach sa ako podpníky používali pravé slivky, Bystrická a jej typy, Durandzia, Belica, Zelená ringlota a mnohé miestne typy okrúhličiek. Gustáv Čejka spomína Kozlienku, ktorá sa vyskytovala v okolí Prievidze a na Hornom Ponitrí.
Dokážeme pestovať dlhoveké marhule? Čítajte V suchších pôdach sa štepilo aj na myrobalán, tu je medzištepenie veľmi výhodné pre silné podrastanie myrobalánu. Azda ideálnou možnosťou je rozpestovať slivkový stromček a ten následne preštepiť marhuľou.
Po marhuľovom semenáči siahame, ak budeme stromček sadiť v ľahkej a priepustnej pôde v teplej oblasti. V ťažkej pôde sa mu nedarí. V bežných škôlkach by ste stromy na vyššie opísaných podpníkoch hľadali márne.
Nájdu sa však škôlky, ktoré pestujú marhule so slivkovým medzištepením – teda marhuľu štepia vysoko na slivkový kmienok a tým zabezpečia odolnosť proti mrazu a dlhovekosť stromčeka.
(zdroj: Ľudovít Vašš)Režme uvážlivo
Jedna z teórií hovorí, že mŕtvica je spôsobená činnosťou húb a baktérií. Za pravdu môžeme dať tejto vete v prípade, že bol strom nesprávne rezaný alebo poškodený vylomením konára a cez otvorené rany prenikajú spóry húb a ďalšie organizmy.
