Vidiecke usadlosti boli v minulosti do istej miery kultúrne izolované, každá mala svoje zvyky, kroje a jednotlivé dediny ešte svoje špecifiká. Podobne by sa dalo povedať, že to bolo aj s košíkmi, ale dva ich typy akoby prekračovali všetky hranice.
Keď som v rokoch 2006 – 2009 chodil po Slovensku, takmer všade som nachádzal buď opálky, alebo rôzne druhy košov s hrubou rúčkou na boku, ktoré sa často používali aj ako chrbtové koše. Niekde sa vyskytovali i oba druhy naraz.
Kde bolo dostatok vŕbového prútia, plietli z neho, a ak ho nemali, hľadali mladé liesky, duby, javory, štiepali ich na tenké prúžky – luby, ktoré sa dali splietať a robili opálky alebo chrbtové koše z nich.
Výroba opálky sa začína vytvorením pevnej kruhovej alebo oválnej obruče, ku ktorej sa postupne pripájajú rebrá, čím vznikne kostra košíka. Tá sa opletá podľa oblasti buď prútmi, alebo lubmi. Rebrá sa i pri pletení postupne pridávajú, aby boli primerane husto a aby vzdialenosti medzi nimi boli rovnomerné.

Chrbtové koše sa začínajú ich najrobustnejšou časťou – vytvorením rúčky. Pevná ohybná palica sa ohne do tvaru U a zafixuje v tomto stave, jej konce sa špeciálnym špirálovitým spôsobom zviažu.
Zviazanie je špirálovité a medzi jeho závity sa vkladajú osnovné prúty alebo luby, ktoré sa priečne vypletajú. (Na Orave sa rúčka dolu spája paličkou, ktorá sa po dĺžke rozštiepi a osnovy sa vkladajú do vzniknutej medzery.)

Po vypletení dna sa osnovy a po stranách pridané prúty alebo luby ohnú dohora, čím vytvoria osnovu stien, ktorá sa vypletá do potrebnej výšky.
Opálky a chrbtové koše boli základom vidieckeho košikárstva a v rôznych vyhotoveniach a veľkostiach slúžili na všetko, čo bolo doma a v hospodárstve treba. Predpokladám, že sa bez veľkej obmeny robili niekoľko storočí.
Progres – košikársky kríž
Nástup remeselného košikárstva, kde sa plietlo iba z vŕbového prútia, prinášal nové postupy. Najskôr sa vytvoril kríž, ktorý sa opletal, čím vzniklo dno, do ktorého sa potom vkladali osnovy stien.