V záhradách neskoro v jeseni dozrievajú plody dúl a dulovcov. Podobajú sa nielen pomenovaním, ale aj tvarom svojich plodov. Málokto vie, že majú aj podobné využitie.
Dulovec
Dulovec japonský je bežný druh, ktorý sa pestuje v záhradách a predzáhradkách ako okrasný ker. Je nevysoký (meter až 1,5 metra) a je opadavý.
V apríli a máji hojne kvitne oranžovočervenými alebo červenými kvetmi, ktoré veľmi dobre odolávajú neskorým jarným mrazíkom, a to až do -5 stupňov Celzia. Je cudzoopelivý.

Na jeseň na ňom nachádzame plody podobné dule, zvyčajne však bývajú o čosi menšie.
Plody dulovca môžeme využiť aj v kuchyni. Sú o čosi tvrdšie a preto aj náročnejšie na spracovanie ako duly, ale sú aj aromatickejšie ako ich známejší príbuzní.
Dulovce sa zbierajú, keď sa šupka zafarbí intenzívne do žlta. Plody dlho vydržia v chlade, netreba sa príliš ponáhľať s ich spracovaním. Majú podstatne vyšší obsah vitamínu C ako citróny. Robia sa z nich aromatické sirupy, džemy, pyré, marmelády, kompóty, likéry, vína, destiláty. Môžeme ich tiež kandizovať.

Dula
Dula, ľudovo tiež gdula, guňa alebo bižalma, je vzrastom oveľa mohutnejšia ako dulovec, v teplejších podmienkach dorastá ako menší strom až do výšky päť-šesť metrov. Listy sú oproti dulovcom na spodnej strane plstnaté, takisto plody. Dula kvitne neskôr, na prelome mája a júna, netrpí jarnými mrazmi.