Napriek tomu, že voda a oheň sú najväčším nepriateľom košikárskych výrobkov, treba zároveň priznať, že iba vďaka nim môžeme nazrieť do vzdialenej minulosti tohto remesla.
Oheň za normálnych okolností zničí čokoľvek z prírodného materiálu. Stačí pár minút a košík zmizne v plameňoch.
Voda, ktorú košikár používa, aby spletaný materiál bol pri práci ohybnejší, nie je už pre hotový výrobok dobrým priateľom. Musíme ho pred ňou chrániť, lebo inak ho huby, plesne a mikroorganizmy rozložia.
Ako sa teda môžeme dozvedieť niečo zo vzdialenej histórie, keď košíky ťažko prežijú pár sto rokov, aj to len v tých najpriaznivejších podmienkach?
Čítanie z keramiky
Mnohé sa dozvieme z nájdených keramických nádob, ktoré vznikli tak, že boli omazané hlinou a potom vypálené. Či už to bolo zámerné, alebo náhodné, na vypálenej hline – keramike – ostali stopy po výplete, ktoré môžeme „čítať“ a usudzovať, z čoho a ako sa v dávnoveku plietlo.
Rekonštrukcia pasce na úhory pochádzajúcej z obdobia 3300 pred n. l. (zdroj: archív autora)Rybolov
Že sa ľudia živili rybolovom a že na to používali aj rôzne spletané náradie, dokazujú nálezy na miestach, ktoré niekedy v minulosti boli riečiskami, jazerami a podobne.
Stalo sa, že dávni rybári do vody vložili pletenú pascu na ryby (vršu) a už ju nikdy nevybrali, zabudli na ňu alebo sa niečo prihodilo… Časom ju prikrylo bahno, nánosy ílu a podobne. Napriek tomu, že vrša bola pod vodou, bez kyslíka sa tam nerozložila. Miesto toho zuhoľnatela, čo ju zakonzervovalo.
