Ochrana prírody prešla od polovice minulého storočia množstvom zmien, pričom medzi najvýznamnejšie z nich patrí zmena postoja k pastve hospodárskych zvierat. Tie boli spočiatku z chránených území vyháňané, dnes sa, našťastie, opäť stávajú ich súčasťou.
Všetkého veľa škodí, a málo takisto
Jedna z najdôležitejších zásad pastvy prospešnej prírode spočíva v optimálnom množstve pasených zvierat. Tu, samozrejme, platí staré známe príslovie, že všetkého veľa škodí.
Veľké množstvo zvierat na malej ploche totiž môže vytlačiť vzácne rastlinné a s nimi aj živočíšne druhy či viesť k nadmernej pôdnej erózii. A práve príliš intenzívna pastva viedla ochranárov v minulosti k jej zákazu v nelesných chránených územiach.
Časom sa však ukázalo, že ani úplné vylúčenie zvierat z nich nie je tá správna cesta a množstvo vzácnych území tak časom zarástlo náletovými drevinami. Mohlo by sa pritom zdať, že je to v poriadku, pretože ide o prirodzený proces.

Tu si však treba uvedomiť, že veľké bylinožravce obývali našu prírodu dávno pred príchodom človeka. S nástupom poľnohospodárstva prevzali ich úlohu udržiavania otvorenej krajiny domáce zvieratá.
Úživnosť lúky
Aby sme sa však vrátili k optimálnemu množstvu pasúcich sa zvierat, za opak intenzívnej pastvy možno považovať pastvu extenzívnu. Ani príliš malý počet zvierat nie je najlepšia voľba, pretože takáto pastva buď nemusí mať žiaden viditeľný efekt, alebo môže pôsobiť kontraproduktívne.

Napríklad keď je zvierat príliš málo, aby potlačili náletové dreviny, no dosť na to, aby pohnojili pôdu a vďaka tomu sa na lokalite rozšírili expanzívne trávy, vytláčajúce konkurenčne menej zdatné byliny.
Aké je teda z hľadiska ochrany biotopov optimálne množstvo pasúcich sa zvierat? Na túto otázku sa všeobecná odpoveď nájsť nedá – závisí to totiž od úživnosti lúky, aktuálneho počasia, ale aj výskytu vzácnych druhov, ktorým chceme pastvou pomôcť, ako aj ich ekologických nárokov. No a v neposlednom rade to závisí aj od zvoleného druhu bylinožravca.