Koniec októbra a začiatok novembra je čas na zber semenných rastlín hlávkovej kapusty, ktoré v budúcom roku prinesú osivo. Kapusta je dvojročná zelenina, prvý rok vytvorí kapustnú hlávku, ktorú použijeme na naloženie alebo konzumáciu za čerstva, druhý rok potom vykvitne a prinesie semená.
Dôležité je vedieť, že z osivárskeho hľadiska je kapusta cudzoopelivá. Na získanie osiva doma môžeme semenáriť iba jednu odrodu kapusty a súčasne v záhrade nesmie kvitnúť ani iná zelenina z rodu kapusta obyčajná (Brassicca oleracea) - teda napríklad kaleráb, kel alebo ružičkový kel. Tie patria k rovnakému botanickému druhu a navzájom by sa krížili.
So zberom sa neponáhľame
Kapustu zberáme na jeseň, skôr neskôr, aby sme skrátili čas prezimovania. Pri prezimovaní môže totiž dôjsť k napadnutiu chorobami alebo zožratiu rastlín hlodavcami, je to teda obdobie kritické.
So zberom sa nemusíme ponáhľať, kapusta je otužilá a dobre znáša menšie mrazíky, ktoré prichádzajú na jeseň už v októbri a novembri. Ešte na jeseň, keď je daždivo, dobre dorastá, hlávky sa zväčšujú.
Hlávky určené na prezimovanie by mali byť už dobre vyvinuté, ale nie ešte prerastené a prezreté - vtedy už začínajú praskať. Dĺžku rastu môžeme ovplyvniť termínom výsevu a výsadby kapusty, často ju sejeme a sadíme o niečo neskôr, než je obvyklý termín, a to pri raných a poloraných odrodách, ktoré by mohli na jeseň prerásť.
V pôde dobre prezimované hlávky kapusty Viedenskej červenej začiatkom apríla. (zdroj: Autor a archív Gengelu)Výber semenných rastlín
Zberáme za sucha a ak je ráno mrazík, necháme rastliny v pokoji rozmraziť a zberáme popoludní, keď je teplejšie a tiež sa nám lepšie vonku pracuje. Rastliny kapusty na osivo zberáme vždy celé, teda aj s koreňmi. Opatrne ich vyberieme rýľom aj s koreňovým balom.
